kronika

Jedným z vnútropolitických vrcholov prvej polovice tohto roka budú na Slovensku bezpochyby prezidentské voľby. V nich sa rozhodne, či bude SR reprezentovať kozmopolitný slniečkár Korčok alebo ľavicový vlastenec Pellegrini.

Dilema medzi voľbou pro-slovenského ľavičiara alebo pro-západného pravičiara je v SR častá. Zaujímavé je akým heslom už tradične zdôvodňuje prozápadný kandidát svoje ambície vtedy, keď je na Slovensku pri moci ľavica. Tak ako je tomu v SR aj dnes. Čo mám na mysli ? Dovoľte podrobnejšie.

Novinári, propagandisti, manažéri volebných kampaní i samotní pravicoví politici v situácii, keď má v parlamente a vo vláde navrch ľavica, siahajú po populistickom, prvoplánovom, prostoduchom hesle: „Prezident musí byť protiváha vláde !“ Prezident musí byť pravicový,- aby ľavica a národniari /Smer, Hlas, SNS/ nemali v štáte v rukách všetky funkcie a nenastolili tu diktatúru jednej strany, jedného názoru a jednofarebnej totality.

V záujme demokratickej vyváženosti je vraj teda potrebné zvoliť si aspoň za prezidenta človeka iného razenia. Prozápadného liberálneho demokrata, ktoré bude moc na východ zahľadenej ľavice spravodlivo vyvažovať…

Zaujímavá teória. Akurát je záhada, prečo s ňou novinári, médiá, politickí analytici, komentátori, celá tá protislovenská propagandistická fauna vyjde na svetlo božie vždy len vtedy, keď je v NRSR a vo vláde pri moci ľavica a pro-národné sily. Keď je však pri moci pravica, kadejakí tí dzurindovia, radičové ,matovičovia, kollárovia, hegerovia, odorovia…vtedy sa na teóriu vyvažovania ľavice a pravice zabudne. Vtedy je ticho tichúčko.

Kde boli politickí vyvažovači minulé volebné obdobie ? Kde boli vtedy, keď v slovenskom parlamente zúrila pravicová hrôzovláda OLaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodiny a keď sa žena s podobne pravicovým protinárodným pohľadom na svet rozťahovala, škodila /a dodnes škodí/ v prezidentskom paláci ? Kde boli bojovníci za politickú pluralitu v rokoch 2020-2023, keď bol na čele vlády pravičiar Heger, na čele parlamentu pravičiar Kollár a prezidentkou bola pravičiarka Čaputová ?

Teória pravicovo-ľavicového vyvažovania je samozrejme skrz-naskrz falošná. V SR s ňou politickí mudráci prichádzajú výsostne účelovo. Má za cieľ prekrútiť zámery zákerných pravičiarov. V skutočnosti im ide-a v prípade Korčoka aj zase pôjde o to, aby zákonodarné a vládne kroky ľavice a národniarov mal kto sabotovať, brzdiť, blokovať. Ide im to, aby sa Fico a spol. nemohli naplno venovať vládnutiu a zlepšovaniu života na Slovensku a miesto toho aby sa museli zaoberať bojmi s prezidentom, naťahovačkami s ústavným súdom /kde má pravica väčšinu/, pokusmi deštrukciu a rozvrat.

Pravicový prezident na tradične národne a ľavicovo orientovanom Slovensku nemá šancu preraziť férovo t.j. svojim otvoreným pravicovým, liberálno-progresivistickým programom. Masy Slovákov na liberálne táraniny nenaletia. Preto im profesionálni klamári, manažéri kampaní ľudí ako bol Kiska či Čaputová musia klamať. Musia im predhodiť čosi jednoduché ale masovo účinné. Musia na nich použiť populistickú návnadu- napr. návnadu nepolitického Kisku či občianskej Čaputovej, ktorí vraj zamedzia totalite moci v rukách profesionálnych politikov a vyvážia vplyv ľavičiarov zo Smeru či Hlasu.

Ak by sa vyvažovacia demagógia pravice nepodarila a miesto Korčoka sa prezidentom stal Pellegrini, mám zlé tušenie, že naši pravičiari majú v zálohe plán „B“. Napríklad v podobe zákulisného podnecovania ambícií pána Danka. Ten by sa pre nich stal z núdze cnosť. Stal by sa kovaný pravičiar. A ľavicový dvojzáprah Fico-Pellegrini by mohol hamovať aspoň z pozície predsedu parlamentu. – Samozrejme, toto je iba špekulácia či ak chcete konšpirácia. Budem rád, keď sa nenaplní.

Slovensko v 2024 speje ku pokojnému spoluvládnutiu ľavicovej a národnej vlády, ľavicového a národného parlamentu a ľavicového a národného prezidenta. Daj Boh, aby do toho niečo zlé neprišlo. A aby sme si my Slováci mohli aspoň na tri-štyri rôčky trochu vydýchnuť. Po tých strašných časoch 2020-2023 si to zaslúžime.