Politické halucinácie na Markíze

4. júna 2023, medvedar, Nezaradené

Na základe „exaktných“ výsledkov prieskumu preferencií jednotlivých politických strán, ktorý realizovala agentúra Focus sa ktosi v Markíze zahral na politologického experta a pospájal podľa počtu kresiel do akože rôznych koalícií strany, čo majú šancu byť po septembri v novom parlamente. – A ten „ktosi“ pritom ponúkal verejnosti riadny mentálny guláš. Možno celkom úmyselne…

No veď len posúďte, do akej miery je hodnotovo a osobnostne možná prvá ponúkaná „koalícia“ – tuším Hlas, PS a KDH. Táto „expertne“ zosmolená koalícia by síce mala nadpolovičnú väčšinu v NRSR, ale veľmi krehkú, nielen početne ale hlavne hodnotovo. Trochu istejšiu pozíciu v NRSR by mala koalícia Hlas, PS, KDH,Sme rodina /alebo SaS ?/, Podstatné nie je presné zloženie týchto „virtuálnych“ koalícií-podstatná je ich hodnotová absurdnosť či pitoresknosť. Markíza potom ešte ponúkla ďalšie dve takéto obskúrne koalície.-Politické halucinácie jedna väčšia ako druhá…

Zmyslom tohto markizáckeho blúznenia je asi pozitívne naladiť defetizovanú „slovenskú“ pravicu a poskytnúť jej ilúziu, že to po septembri nebude až také zlé, že vláda bude môcť vzniknúť aj bez hrôzostrašného a nenávideného Smeru. Zmyslom je asi presvedčiť pravicových voličov, že sa nemusia báť, -lebo ak sa zmieria s vládou Hlasu, aj keď za pomoci absurdných myšlienkových pochodov, Fico vládnuť nebude. Slovom, v čejsi markizáckej hlave sa kombinovalo tak, že septembrové voľby sú voľbami proti Ficovi. – Teda rovnakými voľbami , aké boli v rámci kuciakiády v roku 2020 – a vieme, k čomu to viedlo a ako to napokon dopadlo…

Ani Markíza však nemohla inak, a musela na konci svojej „skvelej“ politickej prognózy spomenúť /takmer pod čiarou…/ predsa len aj tú event. koalíciu, aká sa ľuďom bez halucinácií núka hneď a zaraz – ako sa vraví „na prvú ostrú“: a síce koalíciu Smer+Hlas+Republika. Táto prirodzená koalícia ľavice a národniarov by mala v NRSR 83 mandátov. Mala by pohodlnú vládnu väčšinu. Ak by sa SNS podarilo zvýšiť svoj elektorát aspoň o 0,3 % /napr. tým, že by trebárs časť voličov Smeru účelovo hodila hlas do urny SNSke/, mala by ľavicovo-národniarska koalícia v budúcom parlamente dokonca ústavnú väčšiu 92-93 hlasov. A ak by sa do parlamentu dostala aj pro-orbánovská maďarská aliancia, spojením s ňou by sa budúca mierová vládna koalícia ešte viac posilnila.

Všetky tieto strany, teda Smer. Republika, SNS i Aliancia sú za zastavenie vývozu zbraní a munície a proti ďalším protiruským sankciám. Iba v Hlase nie je na túto otázku jednotný názor. Hlas si momentálne hovie v predstave, že je kľúčom k akejkoľvek po-septembrovej vládnej koalícii, že bez neho žiadna vláda nebude možná a preto v tejto otázke účelovo vajatá. Spojením s Alianciou by však Smer+Republika+ SNS nemuseli Hlas nevyhnutne potrebovať. V prípade koalície Smer /37 mandátov/ + Republika /20 mandátov/ + SNS /10 mandátov/ a Aliancia /10 mandátov/ by Pellegrini mohol ostať v postavení mimo hry. Otázka navyše tiež je, či by v takomto prípade zostal poslanecký klub Hlasu verný Pellegrinimu a či by neprešiel ku Smeru resp. či by „mierovú vládu“ nepodporoval z pozície nezvislých poslancov. – Toto sú však už konšpiratívnejšie úvahy. Zhrňme, že najprirodzenejšou po-septembrovou vládnou koalíciou by bolo ľavicovo-národniarska koalícia Smer SSD + Hlas SD+ Republika /+ SNS/.

Vznik prirodzenej pro-slovenskej ľavicovo-národniarskej koalície je čím ďalej tým pravdepodobnejší. Je tu už len jedna väčšia domáca úloha pre národniarov. Strana Republika musí pred voľbami deklarovať, že do vládneho programu nebude presadzovať – ako bezpodmienečnú podmienku svojho vstupu do vládnej koalície , -vystúpenie SR z NATO alebo dokonca z EU. Aby bolo jasné, Republika môže mať svoj kritický pohľad na EU či NATO vo svojom straníckom programe. No nemala by ho však presadzovať ihneď, ako svoju prioritnú úlohu. Mala by radikálne riešenie formulovať iba ako poslednú možnosť,-potom, čo sa SR nepodarí presadiť napr. v NATO svoje národné potreby. A aj vtedy by odchod z NATO mala ponúkať iba po zohľadnení všeobecnej vôle ľudu /po referende a i./.

Samozrejme, Republika po zjemnení svojej odmietavej politiky voči NATO môže prísť o pár desatín percenta svojich najradikálnejších voličov /ktorí by posilnili LSNS/, no zisk v podobe členstva vo vláde a tým aj v podobe zasahovania do diania v SR by za to stál. Smer SSD a Hlas SD by po zmiernení postoja Republiky voči EU a NATO mali uľahčenú pozíciu pri vysvetľovaní svojho spojenectva s Republikou v Bruseli. To by uvoľnilo tlak Západu nielen na Hlas a Smer ale aj na SR ako takú.

Aby nedošlo k nedorozumeniu-zjemnenie politiky Smeru a Republiky voči napr. NATO by nemalo a nesmelo znamenať, že sa Smer a Republika zrieknu svojho „NIE“ voči ďalším dodávkam zbraní a munície na Ukrajinu. Zastavenie smrtiacej pomoci banderovcom a jej nahradenie intenzívnou humanitárnou pomocou a podporou všetkých možných mierových iniciatív musí byť alfa a omega poseptembrovej vlády ľavice a národniarov. Rovnako tak by však Smer, Republika a Hlas mali trvať aj na tom, že budú v rámci euroatlantických štruktúr /v spolupráci napr. s Maďarskom, Bulharskom, Rakúskom, Maltou…/ požadovať prehodnotenie protiruských sankcií.

Úvaha o prirodzenej ľavicovo-národniarskej „koalícii mieru“, ktorú som tu stručne naznačil nie je inšpirovaná iba aktuálnym prieskumom Focusu. Prieskumy -aj tie focusácke,- považujem stále skôr za tvorbu verejnej mienky resp. za manipuláciu s ńou, – než za seriózny faktografický základ. Myslím si, že spoločenský dopyt po ľavicovo-národniarskej vláde je v SR oveľa, oveľa väčší než to údaje Focusu naznačujú. Myslím si, že aktuálne preferencie Smeru, Republiky ale aj SNS sú o dosť vyššie, než to Focus ukázal. Je na to vo verejných diskusiách a v médiách /nielen alternatívnych ale aj mejnstrímových/ dostatok indícií. – Ak je to tak, potom je dopyt po ľavicovo-národniarskej vláde mieru a rozvoja ešte silnejší, než to tu bolo načrtnuté.

Tak či onak, september ukáže, čo sú politické halucinácie a čo je holá realita. Realita, ktorá môže byť pre nejedného pravičiarskeho „euroatlantika“ v politke či médiách tvrdšia, než si myslel.