V súvislosti s tým, že sa z rozhodnutia našej naďšágošassoň Čaputovej na pol roka stane premiérom Ódor Lajos, začalo sa diskutovať u nás i v Maďarsku /Népszava/ o rastúcich možnostiach Maďarov urobiť na Slovensku kariéru.
Na Slovensku nikdy nebola INDIVIDUÁLNA úspešná kariéra Maďarov niečím výnimočným. Ani pred 1989 a ani po 1989. Prvým predsedom vlády s maďarským materinským jazykom bol u nás Viliam Široký. Meno mal slovenské, ale reč, ktorou sa k súdruhom prihováral, nebola ľúbozvučná slovenčina. Ani náhodou. Neskôr, už za SSR bol slovenským ministrom sociálnych vecí Nagy Kázmér, maďarský elvtárš, ktorého verejné vystúpenia tiež neboli jazykovým okienkom.
Maďari na Slovensku najčastejšie robili úspešnú športovú kariéru. Boli a dodnes sú športové odvetvia, kde Maďari tradične tvorili a tvoria veľkú časť reprezentantov: v kanoistike, šerme, boxe, plávaní, vodnom póle…ale aj v niektorých disciplínach ľahkej atletiky a i. Slovenský futbal by si bolo ťažké predstaviť bez Gogha, Szikoru, Németha, Bénesa…V hokeji sme mali množstvo hokejistov s maďarsky znejúcimi menami: Pálffyho, Országha, Mezeioho, Réwayho…
Po 1989 sa medzi Maďarmi zlepšila znalosť slovenčiny /aj keď by mnohí protestovali/ a to umožnilo, že začali prenikať aj do sféry slovesného umenia /vo výtvarnom a hudobnom umení to nikdy nebol problém/. Súčasťou slovenskej divadelnej scény sa stali Sz.Tóbiás, Cs.Kassai a po nich sa z dobrými hercami maďarskej národnosti priam vrece roztrhlo /R.Jakab, J.Bárdos, A.Mokos, E.V.Kerekes…/. Na slovenských univerzitách pôsobia desiatky profesorov a docentov maďarskej národnosti. Ďalší sú v SAV a na ďalších vedecko-výskumných a vývojových pracoviskách. Suma sumarum, zlepšujúca sa znalosť slovenčiny otvára slovenským Maďarom netušené kariérové možnosti. Pre maďarskú /rovnako ako pre slovenskú/ elitu je však malým nešťastím, že mnohé talenty odchádzajú na Západ, príp. aspoň do Česka. V prípade Maďarov však húfne aj do Maďarska.
Širšie zapájanie sa Maďarov do rozvoja Slovenska je tak trochu historickým revanšom. Maďari svojou angažovanosťou nechtiac splácajú dlh, aký má Maďarsko za účasť etnických Slovákov pri konštituovaní a rozvoji Maďarsko. Dlh za to, že sa na budovaní maďarskej veľkosti podieľali aj Slováci rodom napr. M.Bell, S.Tešedík, A.Petrovič-Petófi, L.Kossuth, L.Blahová a i.
Ktovie, ako by sa veci vyvíjali, keby po 1989 mali slovenské Maďari inú politickú elitu, než mali. Ľudia ako Duray M. a Csáky P. nedokázali myslieť predvídavo. Slovenského národného pohybu smerujúceho ku vlastnej štátnosti sa báli, cítili sa ním byť /v prípade niektorých slovenských politikov aj oprávnene/ ohrození. Preto do poslednej chvíle bojovali proti obnove samostatnej Slovenskej republiky a aj po jej vzniku robili všeličo, aby jej v zahraničí pokazili imidž a skomplikovali začleňovanie do medzinárodných štruktúr. V podvedomí týchto maďarských elít bolo nielen odmietanie SR ale aj existencie slovenského národa ako takého. Veľkomaďarská idea bola v nich príliš hlboko zažratá. Ak by sa medzi maďarskými politikmi v 90-tych rokoch našli jasnozrivejší ľudia a ak by sa pridali k slovenským emancipačným snahám, mohlo byť Slovákom a Maďarom už v čase okolo 1992-1998 lepšie. Maďari mohli od začiatku považovať SR aj za svoju republiku, -aj za svoj plnohodnotný sebarealizačný priestor. Bohužiaľ, nestalo sa tak a vývoj dobrých maďarsko-slovenských vzťahov sa zhruba o 15-20 rokov omeškal.
Až s príchodom Orbána a Fica sa veci začali definitívne lámať. Orbán zmenil maďarskú geopolitiku a miesto rojčenia po jednom veľkom maďarskom štáte pochopil, že úzkoprsý šovinizmus treba nahradiť asociačným, imperiálnym uvažovaním. Orbán ako prvý uznal, že Slováci a SR sú relatívne nemenný fakt. Pochopil, že nielen pre Slovákov ale aj pre Maďarov bude výhodnejšie snažiť sa miesto slepej uličky iredenty budovať so Slovákmi a Slovenskom vzájomne výhodné aliancie. Tie by za istých okolností mohli Maďarsku /ale aj Slovensku/ miesto jedného hlasu poskytovať hlasy dva /v EU, v NATO, v OSN…/.
Vzájomne podporné vzťahy slovenskej a maďarskej vlády vytvárajú pre úspešné kariéry Maďarov na Slovensku výhodný vonkajší rámec. Pokiaľ Maďari a Slováci ťahajú na medzinárodnej úrovni za jeden povraz, dovtedy sa aj našim domácim Maďarom a Slovákom dobre spolupracuje. A naopak, každá kontroverzia, každé pridávanie sa napr. SR do kampaní EU či NATO proti Maďarsku komfortnosť kariérového rozvoja Maďarov v SR zhoršuje.
Niektorí kariérovo orientovaní Maďari sa snažia geopolitické zákonitosti vzťahov SR a Maďarska individuálne obísť. Najčastejšie tak, že sa pridávajú ku všelijakým kozmopolitným projektom, napríklad k projektu a ideológii Otvorenej spoločnosti Gy.Sorosa. Snažia sa uplatniť v SR nie ako Maďari, ale ako kozmopolitné osobnosti bez národného povedomia. Usilujú sa odpútať od maďarských či slovenských geopolitických reálií a naladiť sa na geopolitiku dominantných západných veľmocí, najmä USA.
Nádherným príkladom takýchto slovenských Maďarov sú napr. Cséfalvayová, Majer a aktuálne práve Ódor Lajos. Ódor sa vďaka svojej nad-národnej kariére stal /po Čaputovej/ druhým najúspešnejším sorosovcom na Slovensku. Ódor nie je a nebude v slovenskej politike zastupovať Maďarov /ale ani Slovákov/ ale sorosovcov. Maďari z Népszavy sa darmo tešia. Na čas, keď na Slovensku urobí vrcholnú politickú kariéru skutočný Maďar, si budú musieť ešte počkať.
Počkať si budú musieť aj Slováci. Slováci budú musieť ešte počkať na to, keď sa medzi slovenskými vlastencami objavia aj slovenskí vlastenci maďarskej národnosti. Aspoň takí, akí sa dnes už objavujú medzi Rusínmi a v náznakoch aj medzi Rómami. Slovenskú republiku posilnia hrdí Maďari a súčasne aj slovenskí vlastenci v jednej osobe.
Takto posilnená SR bude potom lepším miestom pre život nielen pre Slovákov ale aj pre Maďarov samotných. Bude lepšou rodnou vlasťou pre nás všetkých, čo sme sa na Slovensku narodili alebo čo sme si Slovensko vyvolili za svoju jedinú trvalú vlasť.