kronika

Trestné resp. nemorálne je nielen prijímanie úplatku či neprimeranej výhody, ale aj jej odovzdanie. Nemravné a možno aj trestné je nielen to, že minister Vlčan a jeho rodinná firma získali štátnu zákazku za 1,5 mil. eur ale aj to, že im ju minister Budaj /samozrejme prostredníctvom úkolovaných ministerských úradníkov/ umožnili /insiderskými informáciami alebo úplne „na hulváta“/.

Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva musia vždy úzko spolupracovať. Pri takejto spolupráci sa kadečo pritrafí. Neraz treba robiť kompromisy a hľadať dohody, úradné i ľudské. Stačí rok a vznikne húština služieb a protislužieb. Nie všetky sú vždy úplne férové, nie všetky sú /najmä vzhľadom na okolie/ čestné a možno aj nie všetky sú úplne v súlade so zákonom. Neviem nič konkrétne, iba nahlas uvažujem. Je vecou OČTK, aby tú húštinku vzťahov Vlčana a Budaja prehrabali a prípadne aj konali.

Bez ohľadu na trestnoprávnu rovinu je však už dnes každému,-dokonca aj Remišovej, Matovičovi a azda aj Hegerovi jasné, že sa u Vlčana a Budaja diali veci, ktoré smrdia neférovosťou. Diali sa veci vo verejných súťažiach, ktoré zaváňajú diskrimináciou externých súťažiacich pred „našimi“. internými. Ale keby sa ani nič morálne podozrivé neudialo, patrí do etiky výkonu ministerského povolania imperatív nezapájať počas ministrovania do súťaží o štátne a verejné zákazky žiadnu rodinnú firmu. A naopak, patrí k etike práce ministra, aby zo súťaží o takého zákazky vyradil všetky rodinné a inak spriaznené firmy svojich ministerských kolegov.

Ak už pre nič iné, tak už aspoň kvôli narušeniu tejto etiky BY MALI VLČAN A BUDAJ ťahať z vlády kade ľahšie. Mali by sklopiť uši a potichu opustiť nielen vládu ale nadobro aj slovenskú politiku ako takú.

Urobia tak ? Ktovie. Veď majú/mali vo vláde kolegov, ktorí sa dopustili čohosi podobného a nič sa im nestalo. Spomeňme Kolíkovej brata a jeho zákazky od verejnej RTVS, spomeňme si na rodinné kšefty Mikulca. Spomeňme na Sulíka a jeho výhody pre svoju dcéru-účastníčku štátnych služobných ciest a riešiteľku svojráznych projektov. Spomeňme osobité okolnosti podnikania v rodine ministra Naďa a samozrejme, nezabudnime na zázračné podnikateľské úspechy vo firmičke Matovičovho známeho v trnavskej škole, kam chodili Matovičove deti…-Zatiaľ ide rezorty bývalých dvoch vládnych kohútov Matoviča resp. Hegera a Sulíka. Rezort Remišovej /po odchode Kolíkovej/ a rezorty Borisa Kollára vyzerajú kóšer, ale ktovie. Možno sa ukáže čosi iné, keď sa na veci pozrieme povolebnou optikou v októbri -novembri 2023.

Volebné obdobie „protikorupčnej“ vlády Matoviča, Hegera a spol. sa blíži ku svojmu fyzickému koncu. Z morálneho hľadiska sa ale nič v tejto vláde nekončí. Prečo ? Lebo už dávno skončilo. Drvivá väčšina slovenských občanov-voličov už dávno stratila ilúzie o odbornej a mravnej kompetentnosti súčasnej vlády. Posledný romantik, ktorý verí v nepoškvrnenosť partie okolo Hegera je Čaputová. Pani z paláca síce citlivo vníma, no zatiaľ nič zlé v práci Hegerovcov nenavnímala. Fíha, to je ale prekvapenie, že ?

Akokoľvek, ak by aj Čaputová začala konať, musela by z vlády vyhodiť nie jedného ministra ale oboch, čo sa do kauzy recyklačnej firmy zapojili. Oboch fešákov: aj Vlčana a aj Budaja. Heger by získal pod osobnú kontrolu dve ďalšie ministerstvá a prácu na nich by riadili ďalší dvaja snaživí štátni tajomníci. To by už ale bola sila. Konečne by mal Matovič pravdu-takáto dejinná kuriozita by určite vstúpila do učebníc slovenskej histórie.