kronika

Je smutné, že Remiáš, Tupý, Kuciak a Kušnírová prišli o život v mladom veku. Smutné je i to, že napriek nasadeniu veľkých policajných kapacít doposiaľ nedošlo ku definitívnemu súdnemu uzavretiu ich smrti. Je však do tretice smutné i to, že prípady smrti týchto ľudí sú dodnes „našimi“ médiami účelovo rozpitvávané a konšpiratívne prezentované verejnosti, akoby za ich smrťou stáli politické osobnosti z ľavého alebo národniarsky orientované tábora.

Je smutné, že média beztrestne konšpirujú o tom, akoby „zadávateľom vraždy“ Remiáša bol Mečiar, akoby „zadávateľom vraždy“ Tupého bol napr. Mazurek alebo Kotleba a akoby za vraždou Kuciaka a Kušnírovej stál R.Fico. Pritom žiaden z týchto prípadov nebol právoplatne súdne rozhodnutý. Nehovoriac o tom, že tzv. zadávatelia Mečiar, Kotleba, Mazurek či Fico neboli ani len obvinení, nie to ešte obžalovaní, súdení a odsúdení.

„Naše“ protiľavicovo“ a „protinárodniarsky“ orientované médiá a pravicoví a liberálni politici pravidelne prehrávajú tragické evergreeny o Remiášovi, Tupom, Kuciakovi a Kušnírovej v predvolebnom období. Nešťastnú smrť mladých ľudí používajú ako baranidlo proti /z pohľadu Západu/ nepríjemným stranám ako HZDS, LSNS, SNS, Republika a Smer. Teda proti stranám, ktoré majú vo voľbách spravidla šancu na víťazstvo.

Pripomínaním si „martýrov liberálnej demokracie“ chce prozápadná pravica očierniť svojich súperov v očiach verejnosti, chce ich aspoň podprahovo znázorniť ako vrahov a mafiánov.

Politici prozápadnej pravice sa snažia zvýšiť účinok svojej kampane aj tým, že pozostalým po „martýroch“ ponúkajú miesta na svojich kandidátkach. Chcú sa priživiť na súcite ľudí s ich rodičovským utrpením aby získali pár bodov v súťaži o voličov. Takto urobil napr, Matovič, keď dal na volebnú listinu kandidátov matku Remiáša. Pani Remiášová sa skutočne stala poslankyňou parlamentu. Bohužiaľ bola počas svojho mandátu síce poslušná ale nevynikala ani zákonodarnou iniciatívou, ani politickou aktivitou. Pritiahla však pár tisíc voličov a tak svoju úlohu splnila.

Mám pocit, že pokusy o vstup do politiky sa vyskytli aj u pani Kušnírovej a neskôr trochu aj u pána Kuciaka st. Zatiaľ neskončili kandidátkou do NRSR, ale ktovie, ako to ešte dopadne. V týchto dňoch sa účelovo predvolebne zapojil do politizácie takmer zabudnutého prípadu D.Tupého prezident PZ Hamran. Médiá sa ku kampani pripojili a vďačne publikujú konšpirácie otca D. Tupého o tom, ako je smrť jeho syna dielom „nacistov čo sú dnes v parlamente“. Pán Tupý senior má zdá sa politicky veľmi vyhranený slniečkársky vkus. Nebudem preto prekvapený, ak sa objaví aj na kandidátke niektorej z viac či menej liberálnych strán /Demokrati, SaS, Progresívne Slovensko a nedajbože aj Hlas…/.

Znovu opakujem, že mám úctu k ľuďom, ktorí možno aj v súvislosti s politikou prišli o život v mladom veku v SR v posledných 25 rokoch. Využívať ich smutný koniec na predvolebné politikárčenie, na zaťahovanie ich pozostalých do súťaže o voliča, či dokonca do praktickej politiky bez ohľadu na ich politickú kvalifikovanosť považujem za čosi smutné. Ba možno aj za čosi, čo je trochu aj nechutné a nemorálne.

Pozostalí po Remiášovi, Tvrdom, Kuciakovi a Kušnírovej si zaslúžia, aby prípady smrti ich detí boli dôsledne vyšetrené a aby osoby, ktoré sa event. podieľali na ich smrti boli spravodlivo potrestané. Nikto, ani pozostalí po „martýroch“ by si však nemali osobovať nárok na vstup do politiky, nárok na konšpiratívne politické statementy a odsudky bez dôkazov, – či nárok na to, aby ich smrť detí kvalifikovala na vstup do vrcholovej slovenskej politiky.

Najmenej zo všetkého však majú nárok na politické zneužívanie smrti ľudí naši politici a naši novinári. Tí, ktorí za predvolebnými martýrskymi kampaňami stoja a ktorí ich zlomyseľne rozdúchavajú. Aby bolo jasné, toto isté platí aj o event. predvolebnom zneužívaní „martýra“ z inej strany politického spektra – záhadne zosnulého generála Lučanského.

Mŕtvym patrí úcta a pieta. Pozostalým patrí vyjadrenie úprimnej sústrasti. A tým by to vo vyspelej demokratickej krajine malo skončiť. Mŕtvych vyťahovať z hrobov a využívať v politickom živote je nepekné. Mŕtvym patria spomienky. Život patrí živým. Bolo by dobré, keby to tak zostalo aj na predvolebnom Slovensku.

PS: Dnes skoro ráno pustili OĆTK z predbežného zadržania 8 „nacistov“, ktorí sa podľa bombastického vyjadrenia politizujúceho prezidenta PZ Hamrana na 110% vyskytovali v čase vraždy D.Tupého na mieste činu. Pustili na slobodu tých, ktorí sú podľa politizujúceho pána Tupého st. – nacistami. To dokazuje, ako sa liberálna prozápadná pravica v boji proti ľavicovým a národniarskym politickým subjektom aj slamky chytá. Ako sa chytá doslova už aj nepodložených konšpirácií a pokusov o krivenie práva. Našťastie, v OČTK a na slovenských súdoch je ešte dostatok odborne zdatných a morálne odolných osôb, schopných čeliť liberálnym militantom. Držím im palce.

Palce však nedržím Hamranovi. Ten sa dnes prejavil nie ako seriózny štátny úradník, poctivo informujúci verejnosť o dianí v polícii-ale ako treťotriedny DEZINFORMÁTOR. Človek, ktorý verejnosti chystá kadejaké informačné pasce a „taktické“ hry nepatrí na funkciu policajného prezidenta. Príslušné štátne orgány by mali proti Hamranovi konať. Čo najskôr.