kronika

Dovoľte ilustratívne porovnanie dvoch špeciálnych vojenských operácií, ktoré v posledných 20 rokoch vykonali dve vojenské superveľmoci: USA a RF. Pokúsim sa postupovať bez glosovania, bez komentára a ďalšej hodnotiacej analýzy.

USA v Iraku rovnako ako RF na UA označili svoju vojenskú angažovanosť termínom „špeciálna vojenská operácia. V prípade USA sa to potom eufemisticky nazvalo „Operácia Iracká sloboda“.

Vývoj v Iraku, vzdialenom od USA tisíce kilometrov bol podľa USA pred ŠVO ohrozením ich národnobezpečnostných záujmov. Vývoj na UA, s ktorou RF bezprostredne susedí, bol pred ŠVO podľa Moskvy ohrozením národnobezpečnostných záujmov RF.

Americkej ŠVO v Iraku predchádzali viacročné neúspešné pokusy dosiahnuť ciele USA diplomatickou cestou. Aj ŠVO Ruska na UA prechádzali viacročné pokusy dosiahnuť ciele RF diplomatickou cestou.

Cieľom ŠVO USA v Iraku bola demilitarizácia Iraku a demolácia moci diktátora Saddáma Husajna. Cieľom ŠVO RF na UA bola demilitarizácia a denacifikácia kyjevského režimu.

ŠVO USA v Iraku bola podľa veľkej časti krajín sveta aktom agresie a narušením územnej integrity cudzieho štátu-Iraku. ŠVO RF na UA bola podľa väčšiny členských krajín OSN aktom agresie a narušením územnej integrity cudzieho štátu-Ukrajiny. ŠVO USA v Iraku trvá 20 rokov-de facto až doposiaľ. Z veľkých častí územia Iraku sa USA stiahli. USA však stále majú v Iraku svoje základe a časť irackého teritória-Kurdistan, je de facto protektorát USA. ŠVO RF na UA netrvá 20 rokov ale iba niečo vyše 1 roka. Z okolia Kyjeva a niektorých ďalších častí UA sa OS RF stiahli. Asi pätina medzinárodne uznávaného teritória UA je však stále obsadená OS RF. Na obsadených častiach UA sa konalo referendum, v ktorom sa obyvatelia vyslovili za spojenie s RF.

USA zahájili ŠVO v Iraku so silou 160 až 180 tisíc mužov. Spolu s armádami tzv. Koalície ochotných /cca 50 štátov/ to ale bolo vyše 1,5 mil. mužov. Postupne sa počty do priamych bojov nasadených mužov stabilizovali na 250 až 300 tis. mužov z radov OS USA a spojencov. RF zahájila ŠVO na Ukrajine so silou 160-180 tisíc mužov. Postupne narástli počty nasadených síl OS RF až na 300-400 tis. mužov.

Kampaň USA v Iraku bola vojensky, materiálne a diplomaticky podporovaná vyspelými krajinami Západu. Na dodávky zbraní pre iracké sily pod velením Saddama Husajna bolo uvalené prísne embargo. OS Ruska nielenže nedostávajú zo zahraničia žiadnu oficiálnu vojenskú pomoc, ale na dodávky zbraní do Ruska a na obchodný obrat Ruska bolo uvalené embargo a tvrdé sankcie. Naopak, protivníkovi OS RF dodáva Západ stále viac a stále kvalitnejších zbraní a materiálnej pomoci.

Napredovaniu vojsk USA v Iraku pomáhal holý púštny terén s prehľadnými rezidenčnými aglomeráciami a tiež hostilný vzťah vojakov USA k miestnemu obyvateľstvu. Napredovanie OS RF spomaľoval pomerne husto zalesnený terén s nedostatočnou infraštruktúrou, rasputicou rozbahnená step a tiež ohľady voči obyvateľom, s ktorými boli mnohí z ruských vojakov v blízkom, ba niekde aj príbuzenskom vzťahu.

USA sa po niekoľkých týždňoch podarilo obsadiť Bagdad a neskôr tiež zatknúť a popraviť prezidenta Saddáma Husajna. Rusku sa po niekoľkých dňoch podarilo obsadiť predmestia Kyjeva a obkľúčiť ho z troch smerov. Zatknutie prezidenta Zelenského nebolo cieľom ŠVO.

ŠVO USA v Iraku prerástla do povstania moslimských bojovníkov voči USA. Bojovníci z tzv. ISIL obsadili rozsiahle územia, ktoré boli predtým v rukách USA. Boje v Iraku si od 2003 vyžiadali smrť státisícov irackých vojakov a bojovníkov a miliónov civilných občanov. ŠVO Ruska na UA viedla ku aktivizácii extrémne nacionalistických skupín a ich tvrdému odporu voči OS RF. Boje na UA si vyžiadali smrť státisícov ukrajinských vojakov a tisícov civilných občanov.

USA sa pokúšajú ďalší vývoj v Iraku uregulovať zmierlivým postojom ku umiernenej moslimskej vláde v Bagdade. USA rešpektujú status quo ale s tým, že určitá vojenská prítomnosť USA v Iraku musí byť zachovaná. Oficiálne je v Iraku stále 2500-3000 amerických vojakov. Spolu s tzv, súkromnými armádami, v ktorých sú ťažiarmi ropy najatí americkí žoldnieri je to ale približne trikrát viac. Na vojenských teritóriách USA v Iraku platí iba iurisdikcia USA. Rusko sa snaží dohodnúť s protivníkom zastavenie paľby, nastoliť prímerie a začať mierové rokovania, vychádzajúce zo súčasného vojensko-politického statu quo a rešpektovania obojstranných bezpečnostných požiadaviek.

Úplné ukončenie ŠVO USA v Iraku je aj po vyše 20 rokoch v nedohľadne. Úplné ukončenie ŠVO Ruska na Ukrajine je po vyše roku taktiež stále v nedohľadne.

Zaujímavé súvislosti ? Asi áno. Veď najnovšie vydanie britského The Guardian píše o tom, že ŠVO USA v Iraku bola v mnohom inšpiráciu pre ruskú ŠVO na Ukrajine.

Vlády Slovenskej republiky ŠVO v Iraku podporovali. Vláda Slovenskej republiky je ale v prípade ŠVO Ruska na Ukrajine kategoricky proti. Na druhej strane, prieskumy verejnej mienky ukazujú, že kým voči ŠVO USA v Iraku mali občania SR prevažne odmietavý postoj, potom ich postoj voči ŠVO Ruska na Ukrajine je zmierlivejší. Mnohí občania SR chápu opodstatnenosť niektorých dôvodov, ktoré ku začiatku ŠVO OS RF na Ukrajine viedli.

-Tak či onak, špeciálna vojenská operácia USA v Iraku ako aj špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine verejnú mienku Slovákov silno polarizovali. Neveríte ? Prečítajte si diskusiu k tomuto článku…