Vychádzam iba z údajov z verejných zdrojov. Z údajov v internetových a elektronických médiách. Ako čítam či počúvam, niet azda dňa, aby sa v médiách neobjavili správy o lúpežných prepadoch najmä na východe Slovenska. Naposledy napr. správa o tom, ako osadníci úplne vyrabovali pod Tatrami predajňu s vianočným tovarom. Alebo o tom, ako banda mladíkov prepadla staršieho muža na ulici. Alebo o tom, ako banda mladistvých a mladých žien prepadla a zbila staršieho muža neďaleko železničnej zastávky…
Neviem ako vám, ale mne to už začína pripomínať epidémiu osadníckej lúpeživosti. Každá epidémia je zapríčinená nejakým bakteriálnym alebo vírusovým ochorením. Je za epidemickým rastom lúpeží, prepadov a drancovania azda nejaká baktéria, nejaký vírus ? Samozrejme nie. Ale dačo za tým byť musí.
V týchto dňoch končia peniaze vyčlenené na projekt tzv. občianskych hliadok. Osadníci, ktorí v nich pôsobili a prilepšovali si cez ne na živobytie, menia sa znovu na obyčajných nezamestnaných. Rozplýva sa im nielen zdroj finančného prilepšenia ale aj autorita medzi osadníkmi, daná doteraz z ich malej ale predsa len istej „moci úradnej“. Každý, kto sa nad osadníckou kriminalitou zamyslí, musí očakávať, že po rozpustení hliadok k istému vzrastu kriminality dôjde. No to, čo dnes v okolí osád vidíme, nie je „istý“ ale prudký a okamžitý nárast kriminality. Je to čosi ako explozia, ktorá nastala hneď potom, keď niekto škrtol pri pri sude s benzínom zápalku.
Zlé jazyky hovoria, že náhly a prudký nárast osadníckej kriminality po zrušení hliadok musí niekto organizovať. Zlé jazyky naznačujú, že sa nedá vylúčiť, že tými organizátormi sú niektorí členovia hliadok samotní. Že sú to oni, čo posielajú na zboj deti, mladistvých či dokonca ženy zo svojho príbuzenstva. Vraj si takto členovia hliadok chcú vymôcť obnovenie projektu hliadok, obnovu peňazí a prestíže…
Ktovie. Pokiaľ na to nie sú dôkazy, je to len konšpirácia a osočovanie. Ja tomu preto bez dôkazov neverím. Čomu ale verím, to je tendencia rastu kriminality po zrušení hliadok. K tomu určite dôjde. A veľa občanov SR, ktorí žijú alebo sa pohybujú v blízkosti osád, ju onedlho citeľne pocítia. Samozrejme, že tí, čo žijú v apartmánových domoch a vilových štvrtiach či v dedinách a mestách vzdialených od osád tzv. generačnej chudoby, to zatiaľ nepociťujú a nepocítia. Podľa mňa je to ale len otázka času. Problém, ktorý už dosť veľkému počtu Slovákov klope na dvere, zaklope na dvere napokon aj im. A bolo by ho teda treba riešiť. Čo najskôr.
Viem, že sa Slovensko v súčasnosti pod súčasnou vládou a pod súčasnými problémami v Európe prepadlo až po uši do ekonomickej a sociálnej krízy. Viem, že reálne prijmy zamestnancov, tým skôr ľudí mimo ekonomickej aktivity klesli. Rastú náklady na energie, na potraviny, na stavebný materiál a v tej či onej miere prakticky na všetko. Viem, že niet peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, na sociálne dávky a dôchodky, na to či ono, prakticky na nič. V čase, aký žijeme je preto životne dôležité urobiť si zmysluplný rebríček priorít. Na prežitie Slovenska a Slovákov je životne dôležité, aby sa to málo peňazí investovalo tam, kde je to absolútne nevyhnutné.
Podľa mňa na jedno z prvých miest, ak nie na úplne prvé miesto patrí investícia do BEZPEČNOSTI občanov. Investícia do toho, aby sa znížilo ohrozenie ich majetku, ich zdravia a života. Lebo ak niekto pri lúpežnom prepade príde nadajbože o život, -ten už žiadnu lekársku starostlivosť, žiadne vzdelávanie a žiaden dôchodok potrebovať nebude. História učí, že v čase rastúcej biedy a rastúcej kriminality je investícia do každodennej pouličnej bezpečnosti najdôležitejšia.
Preto sa mi javí, že aj keby v štátnom rozpočte, v štátnej pokladnici zostalo len pár prostriedkov, treba z nich vziať a dať to na bezpečnostné projekty. Áno, aj na projekty občianskych hliadok v osadách. Ba zdá sa mi, že ak by tam už ani nič nezostalo, treba sa na čosi také, ako sú hliadky proti osadníckej kriminalite -s prepáčením-vyzbierať.
Nevyhnutý osobný majetok, zdravie a život je to najcennejšie, čo máme. Psou povinnosťou štátu je ochraňovať tieto tri veci. A ak sa štát o to nepostará, je psou povinnosťou občanov zmeniť režim a vládu v takomto štáte a vytvoriť v štáte také nástroje, ktoré ochranu základných podmienok pre život človeka zabezpečia.