kronika

Nezaoberal by som sa touto taľafatkou, keby som včera nepočul, nevidel zjavne riadne naspeedovaného známeho narkoaktivistu t.č. jedného z predstaviteľov Globsecu v Kijeve, – Martina Poliačika. V ťažko zvládanom amoku tento cholerik postavil svoju „pravdu o Ukrajine“ na jednej jedinej veci – na akože protiruskej rezolúcii VZ OSN.

Rezolúcia podľa neho už vyriešila všetko. Teraz už zostáva RF iba stiahnuť vojakov, zaplatiť vojnové reparácie a predstúpiť pred súd OSN, ktorý Rusov spravodlivo potrestá za ich vojnové zločiny. Rezolúciu VZ OSN schválilo vyše 140 krajín, – hurá, – kričí Poliačik: Vyhrali sme. Vyhrali ! Vyhrali ? Takže trochu reality do týchto jeho euforických konfabulácií.

Je pravda, že VZ OSN po dlhom spracovávaní jednotlivých delegácií zo strany USA naozaj prijalo rezolúciu, ktorá vyjadruje nesúhlasné stanovisko k vojenskej akcii RF na Ukrajine. To je fakt. Za rezolúciu hlasovalo vyše 140 členských krajín OSN. Ako sa to stalo a čo je za tým ? – Iba pár slov.

Delegácie hlasovali za , lebo im išlo o všeobecný princíp neriešenia medzinárodných sporov vojenskými prostriedkami. Hlasovali za, tak ako v prípade použitia vojenskej sily hlasovali za od vzniku OSN už v stovkách a stovkách podobných prípadov. Hlasovali za, lebo vedeli, že ide o akt bez akejkoľvek záväznosti. Vedeli že tak ako v minulosti ide iba o morálny apel, bez právnych či vojenských konzekvencií. Hlasovali za tak, ako hlasovali za v prípade desiatok rezolúcií VZ OSN proti izraelským akciám na palestínskych územiach. Hlasovali za tak, ako hlasovali za pri odsúdení vojenským akcií USA v Iraku a Afganistane, v Latinskej Amerike, v Ázii, v Afrike. Hlasovali za tak, ako hlasovali za pri odsúdení bombardovania Juhoslávie bez mandátu OSN. Hlasovali za, ako hlasovali za v prípade odsúdenia tureckej invázie na Cyprus, odsúdenia prítomnosti USA na kubánskom Guantanáme…

Aký bol praktický výsledok rezolúcií VZ OSN pri riešení izraelskej, americkej, tureckej …agresie proti Palestíne, Afganistanu, Cypru ? – ŽIADNY. Okrem využitia rezolúcie VZ OSN v aktuálnej krátkodobej propagande sa rezolúciami VZ OSN nič ale úplne nič nedosiahlo. Na to, aby mala pozícia OSN aj nejaký vojensko-politický význam by bola treba rezolúcia nie VZ OSN ale rezolúcia BEZPEČNOSTNEJ RADY OSN, Ibaže rezolúcia BR OSN sa nekonala. Takže nič.

Rezolúcia VZ OSN má samozrejme svoju informačnú a propagandistickú hodnotu. Najmä v pôsobení na menej vzdelané publikum. Na publikum, ktoré nerado rozmýšľa a ešte menej rado veci podrobnejšie analyzuje. Ľudia, čo sú schopní informácie aj dôkladnejšie analyzovať si napr. pri tejto rezolúcii všímajú aj spôsob, akým sa USA podarilo zhromaždiť 142 hlasov za. Vedia, že USA ako vždy v minulosti , aj teraz použili metódy a techniky zastrašovania, kupovania, sľubov, výmenných obchodov s krajinami, ktoré chceli alebo museli hlasovať tak, ako im USA prikázali. Pri pohľade na zoznam krajín, čo hlasovali za zistíme, že ide o dôležité štáty napr. Palau, Mikronéziu, Guatemalu, Vanuatu, Burundi, Maltu…a pod. Ide o štáty, ktorých hlas vo VZ OSN sa dá zobchodovať za pár tisíc dolárov.

Na druhej strane si treba všimnúť. ktoré štáty za rezolúciu USA nehlasovali či dokonca hlasovali proti. Nejde o malé štáty Oceánie, ale o významné krajiny sveta. Tých 51 štátov, čo sa vzpriečilo USA stojí za povšimnutie. Oveľa viac povšimnutiahodný je ale zoznam krajín, ochotných pridať sa k USA v sankciách proti Rusku. Tu už nejde o bezcennú všeobecnú deklaráciu. Tu ide o vážne veci,-o obchod, o biznis o dlhodobé medzištátne vzťahy. – A ajhľa, tu sa zrazu číselný pomer štátov, čo sú na strane USA a ich sankcií a štátov, čo sú na strane normálneho obchodu a vzťahov s RF prudko mení. Na strane USA je sotva 50 štátov sveta. Takmer tri štvrtiny krajín sveta sankcie proti Rusku ignoruje. Krajiny, ktoré odmietajú americké protiruské sankcie predstavujú vyše 60% svetovej populácie. Osobitne sú proti sankciám najmä krajiny BRICS: okrem RF najmä Čína, India, Južná Afrika, Brazília. Krajiny BRICS predstavujú aj nemalú ekonomickú silu: 40% svetového HDP.

Podľa rezolúcie VZ OSN by sa zdalo, že je väčšina sveta proti súčasnému Rusku. Pri podrobnejšom pohľade na vzťahy Ruska so svetom však zisťujeme, že je to inak. Že je to naopak. Väčšina ľudstva nie je proti Rusku. Naopak, táto väčšina sa usiluje o pozitívne, pragmatické a obojstranne výhodné obchodné a spoločenské kontakty s Ruskou federáciou. Bohužiaľ, páni rusofóbovia, – je to tak.

Fakty tohto druhu sa naspeedovaným fanatikom typu Poliačka ale napr. aj starým nepriateľom slovenskej a slovanskej emancipácie typu O.Dostála veľmi ťažko počúvajú. Dovádzajú ich priam do zúrivosti. Až takej, že sa „vojenský kripel“ – nevojak Poliačik zastrája, že vezme do ruky zbraň a s inak zmýšľajúcimi občanmi – rusofilmi si to s pomocou zbrane neľútostne vybaví. /Vyhrážky Poliačika použitím zbrane proti rusofilom sme včera počuli na ta3 v priamom prenose/.

Rusofóbia nadobúda v posledných dňoch v SR obludnú, militantnú až krvilačnú intenzitu. Včerajšok bol priam dňom rusofóbnych orgií. Z inak zmýšľajúcich Slovákov, osobitne z politikov, ktorí žiadajú diplomatické riešenie a začiatok mierových rokovaní, sa šmahom ruky stali RUSKÍ AGENTI. Nuž teda, toto už začína byť vážne.

Slovensko a Slováci by mali byť na pozore. Aby ich fanatickí /nedajbože ozbrojení/ poliačikovia, zhasínači Slavína, nechutní fidlikanti z agitačnej bandy Korben Dalas… a ľudia čo už zabudli na farby slovenskej zástavy svojou nenávisťou neposunuli kamsi, kde by to už bol koniec občianskeho zmieru. – Kamsi, odkiaľ niet návratu…