kronika

Tak ako bloger Karol Tvrdy, aj ja som si včera pozrel film Marka Škopa o „svetle“ liberalizmu, ktorý do zadubeného ponurého slovenského prostredia priniesol gastarbeiter z Nemecka /predstavovaný nezrozumiteľne artikulujúcim „civilistickým“ hercom Ondríkom/. Musím povedať, že mi bloger „Karol Tvrdy“ písal z duše. Aj pokiaľ ide o indoktrináciu liberalizmu, aj pokiaľ ide o simplexný, schématický spôsob podania témy, -a aj pokiaľ ide o náznak motívov, ktorý Škopa a spol. k nakrúcaniu takýchto módnych filmov na tému marginalizovaných skupín vedú. /- Money, money, money…/.

Pohľad blogera na včerajší propagandistický slniečkársky paškvil si dovolím len doplniť o jedno malé zovšeobecnenie. Škopov film o svetle pre inak orientovaných je podľa mojich skúseností iba ďalší z radu podobných pseudoumeleckých agitiek, zameraných na ŠÍRENIE NENÁVISTI voči ne-liberálne zmýšľajúcim, vlastenecky cítiacim Slovákom. Škopov film je ďalší z radu filmov, školiacich menej skúsených mladých ľudí v ich nenávisti: v tomto prípade ku všetkému národnému, kresťanskému, zameranému na odpor proti vykorisťovaniu Slovákov nadnárodným kapitálom.

Škop je spolu s Čengelovou-Solčanskou a i. autorom filmovej propagandy, ktorá sa tvorí s podporou čudných finančných štruktúr akoby náhodou vždy vtedy, keď majú byť voľby a keď v nich treba získať na stranu „európsky mysliacich demokratických strán“ provovoličov. Vždy vtedy, keď sa má prijať nejaké geopolitické spoločenské rozhodnutie, nejaký „míľnik“, ktorý na Slovensku nakloní verejnú mienku v prospech Západu. Takto sa v predvečer ústavného zrušenia tzv. „Mečiarových amnestií“ premiéroval film Únos /spojený s trápnou komédiou slniečkára Maďariča, čo sa vtedy rozhodol opustiť rodný Smer/. Takto sa v predvečer parlamentných volieb, nezákonne ovplyvnených nechutnou kuciakiádou, premiéroval film Sviňa. Takto sa dnes premiéroval v televízii film „Nech je svetlo“ proti konzervatívnemu „tmárstvu“ kresťanov-katolíkov, rodoľubov a kritikov západného kapitalizmu. Takto sa nakrútil film Slúžka, otvárajúci okienko k vnímania servilnosti voči pánom veľkomožným, homosexuality a kozmopolitzmu ako čohosi masovo prirodzeného.

Spoločným znakom týchto na realizmus sa hrajúcich filmov je až absurdne pokrivená slovenská realita. Deje týchto nenávistných filmov sa odohrávajú na „Slovensku“ , aké ho nepriatelia Slovenska chcú mať.

V prípade Únosu je to boj dobrých, pravdovravných a nezištných demokratov Kováčovcov proti nenažratým zlým diktátorom Mečiarovcom. V rozpore s vyšetrovaním a súdnymi rozhodnutiami sa tu vykonfabulovalo Slovensko, na ktorom sú politické vraždy bežnou realitou. V prípade Svine je to zase až do grotesky zveličený svet oligarchických a vládnych mafiánov, čo môžu všetko: topia sa v peniazoch, v náručiach ľahkých žien, v korupcii, v povestných matovičovských miliardách z Belize a francúzskej Riviéry…

Sviňa bola nakrútená, aby Slovákov naučila nenávidieť ľavicový Smer a aby nahradila neohrabaného nekultúrneho korupčného mafiána Fica čestným, úprimným a kultivovaným demokratom Matovičom. Podarilo sa. / Ozaj, prečo sa dnes už tvorcovia Svine hanbia priznať, že boli jednými z najdôležitejších tvorcov víťazstva Matoviča vo voľbách v roku 2020 ?/.

Slúžka bola nakrútená, aby znormalizovala de-revolucionalizovala pohľad plebejských /jánošíkovských/ Slovákov na službu cudzím, inojazyčným vládnucim elitám. Aby ich upriamila na obdiv ku vznešenému spôsobu života urodzených pánov. Misiou filmu Slúžka je vyhlásiť servilnosť za pokrokovosť, jazykové odnárodňovanie za európsku kultivovanosť a normálnu zdravú lásku muža a ženy za kreatívnu sexualitu /či skôr homosexualitu/. Česi vyhlásili servilitu voči cudzím elitám za súčasť svojej európskej kultivovanosti v Němcovej románe „Babička“. / Kniha je ódou na posluhovnie a servilnú pokoru voči pánom/. Lasicová a Solčanská sa o čosi podobné pokúšajú na Slovensku o skoro dvesto rokov neskôr…

Všetky takéto Solčanskej či Škopove filmové agitky sa hrajú na realizmus. Tomu má napomáhať aj dokumentaristická kamera, strih, prepájanie hraných pasáží s faktografickými šotmi. Podstatou realizmu je proporcionalita. Obrazová ale najmä námetová a ideová. Nenávistné agitky môžu byť formálne realistické, no ak sú obsahovo neproporcionálne, potom sú nerealistické, nepravdivé.

Áno, na Slovensku fungovali pár rokov dozadu jedna-dva kluby „brancov“. Mali však spolu asi toľko členov, ako ich bolo v Škopovom filme v jednej menšej dedine. Áno, tu a tam vyhrali v niektorých obciach kandidáti LSNS. No nikdy neovládali celú dedinu, vrátane cirkvi a polície, ako v Škopovom filme. V každej takejto obci bola vždy aj silná opozícia. Klérofašistická totalita nikde na súčasnej slovenskej dedine nevládla a nevládne. Áno, postoj mládeže i dospelých voči homosexuálom nie je na slovenskej dedine taký tolerantný ako v Bratislave. No nikde na žiadnej dedine nedošlo ku hromadnému znásilneniu gaya za túto jeho „úchylku“. Áno, prípady, keď sa ľudia hodia pod vlak, sú na Slovensku časté. Bohužiaľ. No samovražda homosexuála kvôli šikane je na Slovensku extrémne vzácna. V drvivo drvivej väčšine je motiváciou samovraždy zlá sociálno-ekonomická a osobná situácia samovraha. A ak je za tým aj sexuálno-erotický , tak v drvivo drvivom rozsahu ide o nešťastný heterosexuálny vzťah.

Agitačné filmy Škopa a Solčanskej sa hrajú na sociálnu kritiku a realizmus. V skutočnosti ale nie sú voči najväčším a najčastejším životným problémom Slovákov ani kritické a ani realistické. Filmy sú o marginalizovaných témach a menšinách. Starosti majority s tým, ako si nájsť robotu, nota bene s dôstojnými pracovnými podmienkami a dôstojným zárobkom, starosti s uspokojovaním hmotných a duchovných potrieb štandardných rodín v Solčanskej a Škopových filmoch nenájdete-iba ak okrajovo. Nájdete tam ale dosť prvosignálnej politickej propagandy. Proti slovenskému kresťanskému národovectvu a slovenskej ľavici a v prospech tých správnych pro-európskych a proatlantických politikov a ich liberálnych hodnotových orientácii.

Ak by to Škop, Solčanská a spol. mysleli so svojím kritickým realizmom aspoň trochu vážne. neboli by slepí a hluchí k témam a kauzám, ktoré sa tu v priebehu 3 rokov, počas vlády protikorupčného Matoviča, liberálneho Sulíka a Remišovej a ex-mafiána Kollára vyskytlo dosť a dosť. Kauzy okolo kšeftovania s covidovým testovaním, okolo čudných kšeftov ministra vnútra a ministerky spravodlivosti boli pre Škopa, Solčanskú a spol. asi málo inšpiratívne. Techtle-mechtle Kollára s play girl s ktorou havaroval na služobnom aute a ich pokračovanie v papalášskej nemocnici…-nič zaujímavé pre tvorkyňu šťavnatých záberov z filmu Sviňa…Pitoreskný duchovný svet protikorupčného supermana Matoviča /milionára bez majetku/ nič inšpiratívne…

Tri roky matovičovsko-hegerovsko-sulíkovskej hrôzovlády, tri roky veselosti s „pre-múdrou“ Remišovou ? – Tvorivá nuda. – Miesto toho sa však v umeleckom zákulisí euro-platených euro-propagandistov iste čosi chystá. Času je málo, – našťastie, normálny termín predčasných volieb v apríli-máji sa zmenil na takmer normálny termín volieb. Do septembra sa dá čosi stihnúť. Napríklad o vražde na Zámockej /do ktorej budú v pozadí tajomne zapojení zlí kotlebovci, ficovci , kuffovci a teraz už aj matovičovci/. Z hlavnej dejovej línie budú odbočovať vlákna na proticovidových konšpirátorov, na putinovských agentov, na „bláznov“, čo všade vidia Sorosa a západný kapitál…/.

Režisér Matt Sarnecki zosmolil dánsko-česko-americko-slovenský dokument na vyše 100 minút pod názvom „Kuciak“, no táto agitka už v priebehu času stratila svoj majestát. Ľudia, čo sa zúčastnili na mnohotisícových demonštráciách „za Kuciaka“, sa po 3 rokoch vlády Matoviča za svoju účasť na kuciakiáde skôr hanbia. Súdna dohra kauzy Kuciak tiež Slovákov príliš nerevolucionizuje. Skôr naopak. Sarneckého „Kuciak“ zaujme možno v zahraničí, no na Slovensku už prichádza s krížom po funuse. Účinok filmu Kuciak nebude na Slovensku agitačne protificovský – ale skôr naopak. – Dnes bude na opätovnú výhru nad Ficom treba čosi iné. Nové. Šokujúce…

Správne euroatlanticky orientovaní „umelci “ si pred voľbami iste čosi nájdu. Slniečkárske masmédiá im urobia barnumskú reklamu a malomeštiaci v Bratislave a väčších mestách zase zaplnia multiplexy. Odtiaľ potom, plní nenávisti, zamieria do volebných miestností. Aby spolu s prvovoličmi a obyvateľmi osád znovu na Slovensku zvolili tú správnu pravú vládu. Každý bude mať, čo chcel. Solčanská, Škop a kol. svoje eurá a národ takú vládu, akú si zaslúži…