Bývalí ľavičiari, bývalí pravičiari, hipsteri i mamičkini maznáčikovia. Mladá generácia západoeurópskych politikov, ktorá nikdy nezažila vojnu, nikdy neslúžila v armáde, ktorá nepozná hrôzy vojny ani len z rozprávania svojich rodičov a starých rodičov sa najnovšie čoraz smelšie a otvorenejšie prihovára za vyhlásenie vojny Rusku. Nota bene nukleárnej veľmoci, ktorá je v prípade potreby schopná zmobilizovať až okolo 10-15 miliónov mužov. Ktorá vlastní hypersonické vzdušné i podvodné zbrane, ktorá má výhodu boja vo svojej historickej vlasti.
Ministerka zahraničia Baerbocková hovorí o vyhlásení vojny medzi Nemeckom a Ruskom. Minister obrany Talianska Crozetto hovorí o vyzbrojení Ukrajiny všetkými existujúcimi zbraňami NATO. Mladá fínska premiérka Marinová by najradšej bojovala s Rusmi ako starý Mennerheim..
-Strach zo straty výsadného postavenia západnej konzumnej spoločnosti ?Zlá výučba dejepisu ? Príliš veľa počítačových bojových hier ? Klimaticky podmienený rast agresivity ? Ktovie, čo je na príčine. Keby sa dalo povedať s Petrom Nagyom – „tak choďte sa byť trochu nabok, tu nemáte nárok !“ Ale nedá sa, svet je príliš tesný. Termonukleárny konflikt /lebo na konci dňa bude konflikt s Ruskom nukleárnou vojnou/ zasiahne však celý svet. Aj nás. Umierať v ňom budú všetci. Aj my.
Zdá sa, že na Západe sa na umieranie tešia. Nielen vojnychtiví politici ale aj VOJNYCHTIVÍ MLADÍ VOLIČI, KTORÍ ICH VOLIA. Príklad z „blízkeho Západu“ – Česka: Tam si za prezidenta zvolili generála, bývalého funkcionára vojnychtivej NATO. Aj preto, lebo sa im jeho protikandidát zdal príliš zmierlivý vo vzťahu k „tým hnusným rusákom“.
Ľudia do 40 na Západe vojnu nezažili. To je v súčasnom zážitkovo orientovanom svete veľké mínus. Mládež Západu nejde do ulíc ako za čias hippies bojovať za mier. Túto mládež svrbí nôžka. Táto mládež rada zažíva nové silné zážitky. Rada si ich užíva. Slasti mieru si už užila dosť a dosť. Teraz chce zažiť vojnu. A chce si ju dobre užiť. Taká letecká bomba-to bude bomba !
My tu na Slovensku, ale aj napríklad v Maďarsku sme iní. Staromódni. Žijeme z vlastnej práce, nie z toho, čo po Afrike, Ázii a Latinskej Amerike nakradli generácie predkov-bielych kolonizátorov. My tu na Slovensku, v Maďarsku, Srbsku, tak trochu aj Rakúsku- či chceme alebo nie, – musíme žiť prácou. A nie si iba užívať. Našim cool zážitkom je, keď za tvrdú prácu dostaneme aspoň akú-takú plácu. Našim zážitkom je pokojná práca. Mladšia generácia na Západe chce vojnu. No my tu na Slovensku nie. Nie a ešte raz nie.
Čudujem sa však, že voči týmto mladým šialencom, stojacim na čele Západu, nikto zo Slovenska nevystupuje. Čudujem sa, že jediným politikom Európy, ktorý hlasno dáva najavo, že východiskom z ukrajinskej krízy sú mierové rokovania, je iba Viktor Orbán. Iba Maďar a nikto iný. Žiaden Slovák. O Čechoch, ktorí si na čelo štátu zvolili školeného špióna, diverzanta a zabijaka Pavla, ani nehovoriac.
Už len preto, aby Orbán nezostal osamelý a aby jeho mierový hlas bolo viac počuť, treba na Slovensku predčasné voľby. A treba ich čo najskôr. Treba si zvoliť niekoho, kto bude vystupovať v mene mieru a zastaví šialenú vojnychtivú západoeurópsku mladú gardu. Ak nová slovenská vláda včas nezasiahne, štátny rozpočet na budúci rok ani nebude treba zostavovať…
/Inšpirované úvahou pána Hoffmana/.