kronika

Tak ako sa tu o tom už viackrát písalo, má Čaputová svoju údajne tesnú väčšinu, údajne svojich ľudí na ÚS. Pánov, ktorých na ÚS sama menovala. Vybrala ich spomedzi kandidátov navolených NRSR za čias minulej koalície tak, aby tam neboli kandidáti Smeru a aby ne-smeráci mali väčšinu. Takýto ÚS Čaputovej splní všetko, čo nie je príliš okato za hranou zákona.

Na takýto „Čaputovej súd“ sa predvčerom Čaputová obrátila, aby zrušil povestný § 363. Podľa mňa tak urobila, aby verejne dehonestovala pravdepodobne svojho najsilnejšieho súpera v nastávajúcich prezidentských voľbách /2024/, – dr. Žilinku. Promovaná právnička chce takto poškodiť dobré meno dr. Žilinku ako právneho odborníka.

Medzi dôvodmi, ktoré Čaputová ponúka, aby spochybnila právomoc generálneho prokurátora na báze § 363 sú mnohé naozaj kuriózne. Tu v blogu nie je priestor na odbornú polemiku s týmito dôvodmi. Ako chuťovku z nich vyberáme aspoň jeden – vraj nie je demokratické, keď je rozhodnutie generálneho prokurátora na základe § 363 konečné a nie je nikde možné sa proti nemu odvolať. Nuž, zmyslom práce prokuratúry je stráženie zákonnosti pri trestnom konaní. Prokurátori na rozdiel od súdnych senátov o tom-ktorom právnom názore nehlasujú. Prokurátor sa vo svojej práci neriadi názorom kolegov ale len a len znením zákona. Rozhodnutie prokurátora môže posúdiť iba jeho nadriadený prokurátor-až po vrchol prokurátorskej hierarchie- po generálneho prokurátora.

Áno, rozhodnutie GP už nikto nepreveruje. Ale rovnako tak nikto nepreveruje ani rozhodnutia Ústavného súdu. Aj rozhodnutia GP aj rozhodnutia ÚS sú konečnou inštanciou /na Slovensku…/. Je to jednoducho tak. Je to tak preto, lebo to vymedzuje Ústava SR.

Právomoc GP v posudzovaní zákonnosti trestného konania na báze 363-ky je základným dôvodom jeho existencie ako prokurátora. Ak sa to politikom v SR nepáči, majú možnosť inštitút prokuratúry zrušiť-a prejsť napr. na systém štátnych zastupiteľstiev. Ak tak neurobia a inštitút prokuratúry zachovajú, potom GP musia nechať 363-ku. Bez nej by bol GP iba reprezentatívna figúrka, -akýsi slamený pandrlák na ozdobu.

Tak či onak, promovanej právničke Čaputovej nejde ani tak o právne súvislosti zrušenia 363-ky. Jej podľa môjho názoru /áno názoru, na ktorý mám azda právo/ ide o personálne súvislosti. Ide jej o rozbeh prezidentskej kampane smerom k novým voľbám v 2024. Nové prezidentské voľby budú čo nevidieť. A nálady medzi obyvateľstvom nie sú pre ňu veľmi priaznivé. Ľudia až nebezpečne často spomínajú ako možného nového prezidenta doktora Žilinku. T.č. generálneho prokurátora.

Mediálny mág, ktorého Čaputová pred pár týždňami angažovala jej asi poradil, aby svoj útok na opätovnú prezidentúru začala čím skôr. A asi jej /okrem množiacich sa prípadov populistickej kritiky súčasnej vlády a súčasnej NRSR/ poradil aj tvrdý útok na potenciálneho súpera Žilinku. Poradil jej, aby zaútočila na jeho hlavný tromf, – na jeho odbornosť, nestrannosť, objektívnosť. Stalo sa. Čaputová podala na ÚS tzv. 363-ku. A tým de facto položila na klát odbornosť svojho rivala.

Dá sa dr.Žilinka predpokladaným nepriaznivým verdiktom ÚS znechutiť ? Vzdá boj o prezidentúru skôr, než do neho oficiálne vstúpil ? Alebo naopak, o to odhodlanejšie sa pustí do boja ? Nebude to ľahký boj. Proti Žilinkovi nebude stáť „zlatovláska“ z Pezinka ale dobre organizovaná, mediálne a finančne silná mocenská štruktúra zo zahraničia. Tá, ktorej sa ľudovo hovorí „slniečkári“ alebo „sorosovci“.

Pustiť sa s nimi do boja, to chce riadne gule. A zvíťaziť nad nimi, to chce riadnu podporu národa. Dostane ju pán Žilinka ?