Dnes bol aj v Pravde uverejnený prehľad o prezentovaní hlavných politických činiteľov v našich televíznych a rozhlasových médiách. Výsledky analýzy exaktne popisujú realitu, ktorú sme tušili, ktorú sme kritizovali, no na kategorické súdy sme nemali po ruke „tvrdé“ údaje. Podľa tohto prehľadu je najviac mediálne prezentovaným slovenským politikom Peter Pellegrini. Ďaleko za ním sú potom ostatní opoziční či vládni politici. Predsa neparlamentnej strany Hlas P. Pellegrini bol v televízii /na ta3, markíze, joj či rtvs / takmer trikrát tak často ako vodca opozície a predsa najsilnejšej opozičnej strany Smer SSD Róbert Fico. Prvý bol v tv 25 krát, druhý 10 krát. Ak do úvahy zoberieme aj ďalších členov Hlasu a Smeru, potom členovia oveľa menšej a navyše neparlamentnej sociálnodemokratickej strany /Tomáš, Šutaj-Eštók, Raši…/dostali takmer dvojnásobný čas v médiách než predstavitelia parlamentnej slovenskej sociálnej demokracie /Blanár, Kamenický, Takáč…/ .
Rozdielne šance na mediálnu prezentáciu svojich názorov a svojich osobností samozrejme vedú k rozdielnemu dopadu na politické preferencie a na volebný výsledok tej či onej strany. Hlas SD mal od slovenských médií mohutnú pomoc a silnú mediálnu podporu- Nečudo, že vo väčšine prieskumov verejnej mienky potom viedol a vedie. Na druhej strane Smer SSD dosiahol svoj občas aj najlepší no prevažne druhý najlepší výsledok v preferenciách takmer zázrakom. V televízii, ktorá formuje politické preferencie najmä u masy nepríliš politicky rozhľadených a vyhranených voličov, bol Fico a viac-menej aj Smer takmer zahnaný do ilegality. – V plnej ilegalite bol jeho rétoricky najlepší predstaviteľ -Dr. Blaha….
Všetko zlé je ale aj na niečo dobré. Smer bol akýmsi polo-bojkotom zo strany médií prinútený robiť častejšie tlačové konferencie, brífingy. R.Fico častejšie prezentoval svoje názory -slovom i obrazom, cez sociálne siete. A čo je najdôležitejšie, – Smer SSD uskutočnil kvôli zlepšeniu komunikácie s potenciálnymi voličmi aj niekoľko veľmi pekne navštívených demonštrácií či manifestácii. – Nuž, dnes je u nás stále ešte veľa možností, ako ticho médií prekričať pomocou alternatívnych nástrojov styku s verejnosťou. Dokedy to tak bude, nevedno. Mediálna inkvizácia si ale môže byť istá, že na každú horkú tabletku existuje protiliek.
Živá, osobná forma komunikácie s voličmi spôsobuje, že Smer sa na svojho konkurenta Hlas dotiahol a v niektorých prieskumoch verejnej mienky ho aj predbehol. Smer so svojimi voličmi vďaka manifestáciám doslova žije. Pellegrini manifestácie nerobí. Nemusí. Novinári komunikujú jeho vystúpenia do každej slovenskej obývačky. Lenže pozor, – ten, ktorý je na obrazovke príliš často môže diváka aj presýtiť. Môže spôsobiť alergiu na tvár a na spôsob vyjadrovania. Strana, ktorá nerobí mítingy, stráca politické zručnosti a politickú usilovnosť. Takže na konci dňa môže byť to všetko pre miláčikov médií, akým je aj Peter Pellegrini, medveďou službou.
Tak či onak, výsledky analýzy ukazujú, že by televízie ale aj iné médiá mali byť k predstaviteľom našich politických strán, najmä tých parlamentných férovejšie a spravodlivejšie. Rovnosť šancí by mala poskytovať najmä RTVS. Je to verejnoprávne médium na chod ktorého sa zbierame všetci. Nielen voliči Hlasu SD ale napr. aj voliči strany Smer SSD, LSNS, Republiky, strany Život, PS, SNS, KDH a pod. Preto i tieto strany majú právo na mediálnu prezentáciu. Aj na Slovensku. – Alebo že by sme my tu boli výnimkou ?