Včera sa uskutočnilo stretnutie vodcu slovenskej opozície a bývalého viacnásobného premiéra SR R.Fica s podpredsedom maďarskej vlády a ministrom zahraničia P.Szíjjártóom. Po stretnutí sa konala spoločná tlačová konferencia, na ktorej obaja politici deklarovali pomerne veľkú zhodu názorov na mnohé bilaterálne i multilaterálne problémy.
Tieto dve udalosti /spoločné rokovanie a spoločná TB/ boli pre našich probruselských novinárov a politikov také šokujúce, že ich vraj išlo z toho poraziť. Remišová zúrila, Káčer nevedel popadnúť dych. A obaja spoločne Fica a Szíjjártóa preklínali. až sa z toho decembrové slovenské lesy takmer znovu zazelenali.
Čo našich servilných poskokov Bruselu tak rozčúlilo ? Nazdám sa, že narazili na tvrdú politickú realitu. Že zistili ako sa veci majú, keď opustia svoju málo vetranú politickú bublinu. V nej je Fico kriminálnik, mafián, medzinárodne izolovaný vyvrheľ, s ktorým nechce nikto slušný a spôsobne demokratický nič mať. Lebo Fico je jednoducho fašistický hnus, fuj a basta.
Remišová a Káčer si na tento svoj malý vládny svet chorobnej fantázie tak zvykli, že do včera už ani neverili v existenciu iných svetov, alternatívnych názorov a iných legitímnych možností. Remišová a Káčer o Ficovi toľkokrát na verejnosti klamali a prekrúcali, až výslednej prekrútenej lživej realite. ktorú si vytvorili, aj sami naplno uverili.
Včera sa ale ukázalo, ako sa veci v skutočnosti majú. Remišová a Káčer boli konfrontovaní s predstaviteľmi tých politických štruktúr v rámci NATO a EU, ktoré sú relatívne slobodné a zvrchované a ktoré sa neboja ísť do konfrontácie s všemocnými vodcami západného sveta. Ktoré sa dokonca neboja zablokovať vyše 20 mld eur, čo chce Brusel odlifrovať banderovcom na Ukrajinu.
Remišová a Káčer si asi budú musieť na taký stres, ktorý zažili včera, čoskoro zvyknúť. Budú musieť rátať s tým, že sa vláda SR, ktorá vzíde z nových /dúfajme predčasných/ volieb, spolu s vládou Maďarska a tiež spolu s vládou kandidátskeho Srbska resp. s časťou vládnych politikov v Taliansku a Bulharsku – pozrie na veci inými očami. Budú musieť akceptovať, že nová vláda SR bude mať diametrálne iný pohľad na príčiny a východiská zo súčasnej hospodárskej a energetickej krízy, na otázky demokratickej plurality a tiež na otázky zbrojnej a finančnej pomoci Ukrajine.
Remišová a Káčer budú zo svojich mentálnych bublín chodom udalostí vyvrhnutí do nečasu krutej politickej reality. Kedy ? Onedlho.
Remišová a Káčer z úst Fica a Szíjjártóa počuli, že sa to v EU a NATO dá aj inak. Že sa veci dajú riešiť aj suverénne, sebavedome a nie iba servilne a vlezdozadkovsky. To, čo je pre našich vládnych politikov šok, je však pre veľkú /nazdám sa, že väčšinovú/ časť slovenských občanov dlhodobo žiadaná a uprednostňovaná reálna alternatíva. Fico a Szíjjártó dali veľkej časti Slovákov nádej do budúcnosti. Dali jej možnosť inej voľby.
Či sa ale táto voľba stane na Slovensku väčšinovou, bude veľmi závisieť od prezieravosti voličov takých strán, ako je Hlas SD a Sme rodina. Voliči /týchto dvoch tu a tam ľavicovo-populistických strán/ musia dotlačiť lídrov Hlasu a Sme rodiny k tomu, aby ich ani nenapadlo koketovať s liberálmi z SaS, Za ľudí a z Progresívneho Slovenska /PS/. Posledný prieskum verejnej mienky / agentúra Polis/ ukazuje, že koalícia Smeru, Hlasu, SNS, Republiky a maďarskej Koalície by mala nielen jasnú ústavnú väčšinu, ale aj silný mandát na ústavné zmeny a na zmeny zahraničného smerovania Slovenska.
Suma sumárum, ak Pellegrini nesklame a nezradí, má Slovensko celkom slušnú šancu zaradiť sa spolu s Maďarskom, Poľskom a Talianskom medzi suverénne európske krajiny, sledujúce svoje vlastné národnoštátne záujmy.