Ruská politická mytológia v ohnisku kritiky

Aj keď sa OS RF podarilo jesennú ukrajinskú ofenzívu zastaviť, aj keď Surovikinova taktika zameraná na likvidáciu ukrajinského tylového komfortu úspešná a aj keď sa zrejme chystá k zimnej kampani OS RF zameranej na dokončenie obsadenia Donbasu – jedno je isté: Rusi stále jednoznačne prehrávajú informačný boj, ktorý je s ťažením na Ukrajinu spojený. Neúspechy ruskej propagandy podrobili kritike viacerí ruskí analytici. Asi najkomplexnejšie to urobil Viktor Pachomov. Tvrdosť jeho úsudkov a odsudkov je značná. Pre tárajov, čo si myslia, že v RF vládne ideologická totalita a absolútna cenzúra možno až neuveriteľná. Zhrňme si tu v stručnosti to, čo Pachomov skritizoval a čo z toho vyvodzuje.

Pachmov vychádza z toho, že každý národ má svoju historickú mytológiu, ktorú postupne upravuje tak, aby bola zdrojom jeho sebavedomia pri riešení aktuálnych problémov v súčasnosti. Ruská mytológia sa opiera o mýtus dávneho ruského bohatierstva, schopného vo svätej vojne ako v bylinách, či vo filme Alexander Nevskij porážať nepriateľov zo Západu. Nepriateľ je mytologizovaný do podoby netvora, čarodejníka, neskôr fašistu, na Ukrajine do podoby fašistu Banderu a fašistu Šucheviča. Ruský bohatier je však silnejší, ako tieto netvory a hravo ich vo vojne porazí.

Keď sa začala operácia na UA, po celom Rusku sa organizovali manifestácie, vojenské prehliadky, ukážky zbraní, konkurzy do neporaziteľnej armády a pod. Takmer nikto neočakával, že by OS RF potrebovali na víťazstvo nad banderovským ničomníkom viac ako pár dní. Ibaže vojna dodnes trvá.

Aký len šok zažili Rusi na začiatku leta a neskôr, keď ich neporaziteľná armáda začala strácať dych, ba v jednotlivých bitkách prehrávala a strácala reputáciu: Napríklad: potopenie krížnika Moskva, ústup z Hadieho ostrova, neplodné dobývanie ukrajinských opevnení pod Doneckom, ústup vojsk RF z okolia Kyjeva, ústup vojsk RF z okolia Charkova, poškodenie nepoškoditeľného Krymského mosta, masový útok dronov na Sevastopoľ a ČM flotilu, vydanie Chersonu banderovcom…

Pachomov usudzuje, že jednou príčin týchto ruských porážok sú aj mýty spojené s rusko-ukrajinskými vzťahmi. Podľa neho majú mýtický základ najmä tieto tvrdenia:

• Rusi a Ukrajinci sú jeden národ: ukazuje sa, že to platí pre časť ruskojazyčných obyvateľov UA, nie však pre všetkých Ukrajincov. Veľká časť Ukrajincov sa dnes až extrémne silno identifikuje s ukrajinstvom a ruský vplyv považuje za nebezpečný.
• Ukrajina je kvázi-štát, založený na hrách veľmocí a na snahe Západu urobiť si na UA gigantickú agrofarmu. Ukazuje sa, že štát a teda aj UA môže fungovať ako štát aj keď sa opiera najmä o de-industrializovanú agroekonomiku. Dnes ku UA formálne patria aj tradičné ruské oblasti Krymu, Donbasa, Nikolajeva, Odessy či Charkova. Chybami ruských elít sa dostali do rúk UA dnes bude veľmi ťažké získať ich naspäť do ruských rúk. Tak či onak, aj keby sa to Rusom podarilo, na existencii ukrajinskej štátnosti na „zvyšku“ UA to nič nezmení, rovnako ani na tom, že sa zvyšková UA-práve po strate ruskojazyčných oblastí, definitívne vymaní z ruského sveta a začlení sa do rámca západnej civilizácie.
• Rusko má neporaziteľnú víťaznú armádu, ktorá nepoznala trpkosť vojnových porážok. Tento ruský mýtus síce pôsobí na Rusov motivačne, no nie je pravdivý. Rusi v nie príliš vzdialenej minulosti prehrali viacero vojen: japonskú, prvú svetovú s Nemeckom, poľskú /poľsko-sovietsku/, afgánsku, studenú vojnu s USA, prvú čečenskú vojnu…Víťazstvá vo finskej vojne, japonskej vojne na Chalchyn-Gole a vo Veľkej vlasteneckej vojne proti Nemecku stáli Rusko toľko obetí, že to boli veľmi veľmi horké víťazstvá. Údajne poraziteľnú ruskú armádu držia na Ukrajine na dištanc OS UA nielen kvôli moderným západným zbraniam a spravodajsko-navigačným informáciám, ale aj kvalitnej príprave a motivovanosti vojakov a operatívnemu majstrovstvu poľných veliteľov. Ukrajinci bojujú s Rusmi naozaj,-ak ich teda Rusi chcú naozaj poraziť, musia začať tiež bojovať naozaj a dať na bok reči o vojenskej humanite. Humanita totiž v skutočnej vojne môže aj zabíjať.
• Rusko sa konfrontuje so „zahnívajúcim Západom“, ktorý prehráva zápas o svetovládu a je iba otázkou času, kedy rachne. S týmto pôvodne sovietskym mýtom by sa RF mala čo najskôr rozlúčiť. Napriek krízovým javom je Západ stále dosť silný, aby sa usiloval získať nové a nové oblasti sveta. Vrátane Sibíri, ktorý by zahojil gigantické náklady Západu na boj s RF. RF by sa mala sústrediť na rozvoj svojej vlastnej sily, nie na neplodné kalkulácie s krachom Západu.
• Mýtus o jedinečnej ruskej na tradičných hodnotách sociálnej spravodlivosti, pravoslávnej viery a všeľudskej dobrote založenej ruskej civilizácii. Tento mýtus dennodenne naráža na oligarchickú chamtivosť ale už aj značne konzumné prozápadné správanie sa ruského obyvateľstva. Orientácia na konzum a na osobné pohodlie je dnes v Rusku už významnou bariérou k ochote mladých Rusov bojovať za matičku Rus, nedajboh položiť za ňu svoj život.

Z uvedeného Pachomov uzatvára: 1/ Rusku sa nepodarí začleniť späť do „ruského sveta“ celú Ukrajinu. 2/ Značná časť súčasnej Ukrajiny zostane zachovaná a jej štátnosť bude spojená s pro-západnou orientáciou. 3/ Víťazstvo RF na UA bude možné, iba ak RF začne viesť na UA regulárnu vojnu, prejde na vojnovú ekonomiku a do bojov proti Západu a OS UA budeme musieť RF zapojiť vyše milióna mužov a efektívne využiť všetky dostupné zdroje. 4/ Západ bude naďalej krmiť UA zbraňami a peniazmi. Totálna kapitulácia UA je teda nepravdepodobná. Vojna sa skončí pri rokovacom stole-úlohou RF dovtedy bude maximalizovať všetky svoje výdobytky a maximálne posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu. 5/ RF musí vytvoriť demytologizovanú národnú ideológiu, ktorá bude odlišná od ideológie Západu, no nemusí byť k nej postavená nevyhnutne militantne. Treba vyčistiť systém sociálnej spravodlivosti a zabezpečiť istoty pre masy Rusov. Iba tak bude možné dosiahnuť potrebnú a dlhodobú jednotu ruskej spoločnosti.

Nepríjemné slová, že ? Nie zo všetkým sa dá súhlasiť s mnohým sa dá a azda aj treba polemizovať. Tak či onak, fakt, že aj takto sa v RF voľne diskutuje, svedčí o prekvapujúcej slobode myslenia a slobode slova v Rusku. A to zase dáva nádej, že táto sloboda povedie ku novátorským prístupom ku súčasným problémom RF. – Čo nie je úplne na zahodenie.