kronika

Ústup Rusov z Chersonu, o ktorom sa uvažovalo ako o „novom Staligrade“ a a ktorý chceli ortodoxní bojovníci v radoch OS RF brániť do posledného muža, je bezo sporu zatiaľ najväčšou prehranou bitkou v súčasnom ukrajinskom konflikte. Po ruskom odchode a presune obrannej línie na ľavý breh Dnepra sa z aktuálneho vojensko-stretegického hľadiska OS RF uľaví. Držať pravobrežné predmostie , s ktorým bol možný konatkt iba cez zraniteľné mosty alebo trajektovú prepravu by bolo náročné na ľudské zdroje a ešte viac na vojenskú logistiku. Z vojenského hľadiska preto návrh, ktorý dal Surovikin Šojguovi bol očakávaný a logický.

Ako je to však politicky ? Nuž tu je to trochu zložitejšie. Tradičné delenie Ukrajiny na ruskojazyčnú ľavobrežnú a ukrajinskú /haličskú/ pravobrežnú časť sa stiahnutím Rusov z pravého brehu de facto potvrdí. Rusi vlastne stratia to, čo získali akosi nadplán.

Nuž áno, ibaže sa tým naštrbuje reputácia „neporaziteľnosti“ ruskej armády, znižuje bojový duch Rusov na fronte i v zázemí. Rusi v počiatkoch svojej špeciálnej operácie neobsadzovali územia podľa nejakého vopred striktne stanoveného zámeru. Nemali žiadnu červenú čiaru. Čakali skôr na kapituláciu kyjevskej vlády, než na nejaký geografický zábor. Išli jednoducho dovtedy, dokedy nenarazili na odpor a dokedy sa logisticky nevyčerpali. To bol práve prípad Chersonu. Rusi ho obsadili, lebo nenarazili na odpor. V marci 2022 bolo logické očakávať, že ak Cherson obsadili, pôjdu ďalej – na Nikolajev, Odessu -až do Podnesterska. Ibaže Rusi sa v Chersone zastavili. Narazili na istý odpor v Nikolajeve, no zastavili sa – podobne ako pri Kyjeve, hlavne preto, že zásobovanie z tyla už na ďalší postup neposkytovalo zdroje.

Rusi teda obsadili iba Cherson a v jeho okolí sa zakopali. Lenže mať Cherson a nemať Nikolajev a Odessu, to je ako mať kľúč, ale nenájsť dvere, do ktorého patrí. Držať Cherson bez získania Nikolajeva, Odessy a Podnesterska bolo od začiatku vojensky neudržateľné. A nezmyselné-To vedeli Rusi, to vedeli Ukrajinci a to vedeli najmä velitelia v Pentagone, -ktorí operácie Ukrajincov a zahraničných dobrovoľníkov na Ukrajine postupne začali riadiť. Preto bolo až čudné, prečo odsun Rusov z Chersonu /podobný odsunu od Kyjeva/ neprišiel skôr-ale až takmer v polovici novembra.

Prečo Rusi na jar 2022, ke´d ešte čerpali z výhody prvého úderu, z Chersonu na Západ ďalej nešli ? Nuž dnes je jasné, že kvôli polovičatosti politického vedenia celej špeciálnej operácie. Ruské vedenie a velenie si spočiatku myslelo, že na Ukrajine budú do činenia iba so silami Kyjeva. A že kyjev po počiatočných katastrofálnych porážkach navrhne prímerie. Rusi očakávali, že USA a NATO sa obmedzia iba na politický odpor, príp. na limitovanú vojenskú pomoc. Ibaže už v máji sa ukázalo, ako sa Moskva zmýlila. USA a NSATO sa rozhodli plne zapojiť do vojny proti Rusku. Špeciálna operácia proti kyjevským nacistom a militantom sa zmenila na vojenský konflikt Ruska so všetkými štátmi NATO, najmä s UK a s USA. Ruský 150 tisícový expedičný zbor napriek niektorým výnimočným zbraniam, prevahe letectva artilérie, nemohol držať krok s miliónovou ukrajinskou armádou, postupne vyzbrojenou najmodernejšími zbraňami Západu, vedenou najschopnejšími veliteľmi Západu a zásobovanou jedinečnými špionážnymi a navigačnými informáciami amerických kozmických síl.

Moskva spočiatku tvrdohlavo nerešpektovala frontovú realitu. Útočník by mal mať minimálne dvo-trojnásobnú presilu, ak chce robiť ofenzívu. Ruské sily sa pokúšali robiť ofenzívu v 6 ať 11 násobnom podčíslení. Toto sa naozaj nedalo úspešne realizovať, ani v prípade ruského bojového majstrovstva. Moskva sa na jeseň konečne zmierila s realitou a vyhlásila čiastočnú mobilizáciu 320 tisíc záložníkov. Efekt mobilizácie sa ale prejaví až po výcviku nových bojovníkov, ich vyzbrojení a dislokácii. Odhaduje sa, že to bude najskôr okolo Vianoc…To by už aktuálny osud Chersonu naozaj neovplyvnilo.

Hovorí sa, že keby v Kremli nesedel Putin a Šojgu, ale Stalin a Žukov, Cherson by Rusi nikdy nevydali. Držali by ho, ba možno by z neho odštartovali aj proti-ofenzívu. Ako ? Nuž za cenu obrovských strát na živej sile, za cenu tisícov zmarených životov mladých Rusov. Dnes sa ale nepíše rok 1942 ale 2022, Rusi sú dnes mentálne niekde inde. Ľudský život má dnes v Rusku inú cenu. Stalinské riešenie by ani v podmienkach špecificky ruskej vnútroštátnej demokracie dnes nebolo možné. Nebolo by realizovateľné. – A tak sa Putin, Šojgu a Surovikin rozhodli inak.

V kruhoch, náchylných veriť na tajnú diplomaciu sa dnes začne šuškať aj o inej príčine ústupu Rusov z Chersonu. Začnú sa spomínať nedávne tajné rokovania USA a RF. Začne sa konšpirovať o tom, že Rusi na rokovaní prisľúbili ústup z Chersonu ako prejav dobrej vôle pred začiatkom priamych rokovaná Moskvy a Kyjeva. Niečo na tejto úvahe môže byť pravdivé, no ja sa nazdám, že ku žiadnej explicitnej dohode o vydaní Chersonu ako ceny, ktorú Rusko muselo zaplatiť za začiatok rokovaní o mieri. nedošlo.

Akokoľvek, – ústup Rusov z ruskojazyčného Chersonu, ktorý je dnes formálne už súčasťou RF, je pre obyvatestvo RF veľmi bolestivý úder. Zopár ľudí na chvíľu uverí, že ide iba o krátkodobý operatívny akt. O „LOVUŠKU“ – pascu, ktorú Surovikin banderovcom pripravil. Cherson by mohol byť pre vojakov, čo ho obsadia naozaj pascou. Stačilo by, keby nepriateľ vyhodil do povetria Kachovskú vodnú nádrž nad mestom a Cherson zaplaví smrtiaca vlna. Tá spláchne z mesta vojakov i s ich výzbrojou. …

Cherson môže ale aj nemusí byť pascou. Uvidíme. Keď sa front stabilizuje na rieke Dneper a nič sa /aspoň cez zimu/ nebude diať, pochopia aj ľudia veriaci v chersonskú pascu, že pri Chersone Rusko jednoducho prehralo bitku. BITKU, – Samozrejme, nie vojnu. Ale prehralo. Jediné, čo Rusom vráti stratené sebavedomie, je teraz razantný postup na Zaporožie a dokončenie obsadenia Donbasu – teda asi tretiny DNR, ktorá je stále v rukách Ukrajiny. Ak sa Rusom po opustení pravého brehu Dnepra podarí obsadiť nové oblasti v okolí Krivého Rohu a Dnepropetrovska, -teda na ľavom brehu Dnepra, ak sa im podarí za pomoci novomobilizovaných síl dokončiť bojové úlohy na Donbase, – vráti sa ruské sebahodnotenie do normálu.

A na jar nastane situácia, keď aj Kyjev aj Moskva budú môcť deklarovať isté úspechy. Vytvorí sa atmosféra relatívne priaznivá na mierové rokovania. Či k nim dôjde a či prinesú aspoň trvalejšie prímerie,-to ale nezávisí iba od formálne dvoch bojujúcich strán. Do toho bude mať čo hovoriť aj Washington, Londýn, Brusel – a aj Peking.

Rozuzlenie tajničky zvanej Cherson sa dozvieme najskôr na jar 2O23. Veríme, že áno. Lebo ak nie, budeme tu mať na krku ďalšiu jeseň. A tá už môže byť oveľa krutejšia, ako je dnešná.