Ruský komplex v kolektívnom vedomí poľskej elity dnes dosiahol ďalší pozoruhodný patogenetický moment. Poľské oficiálne miesta dnes vyhlásili, že ZSSR v 1945 neoslobodil od nemeckého nacizmu ale násilne okupoval. Preto sú všetky kamenné pomníky a všetky písomné zmienky o Červenej armáde ako osloboditeľke od nemeckého nebezpečenstva nielenže nežiadúce ale sú výslovne okupačné a nepriateľské.
Nezáviďme poľským historikom,. Ich úloha v prepisovaní histórie po 1944- 1945 bude sizyfovská. Budú musieť nájsť vo svete silu, ktorá dokázala vyhnať z Poľska Nemcov a zachrániť Poliakov pred hroziacou genocídou. Isté je, že to nebude sovietske vojsko maršala Rokosowského. Bol to síce Poliak a úspešný proti-nemecký vojvodca, ale bol to zároveň kolaborant s „okupačnou sovietskou mocou“. A navyše to bol sovietsky maršal. Zradca.
Nemôže to byť ani Armija ludowa, – teda poľské armádne zbory, ktoré v zostave Červenej armády reálne bojovali proti Nemcom za slobodu Poliakov. Boli to totiž zároveň jednotky prelezené komunistami a tvorili jadro budúcej armády poľskej ľudovej republiky. Navyše dnes by nevyznievalo príliš pekne, ak by sa oslavovali bojovníci, čo neskôr likvidovali fašistických ukrajinských banderovcov,
Zostáva nám ešte Armija krajowa. Problém je, že to nebola žiadna armáda, ba ani tajná či podzemná armáda /ako ju dnes západní dokumenátori prizdobujú/. Boli to skôr eufeministicky povedané „partizáni“. Objektívne to ale boli skôr záškodníci, diverzanti, atentátnici /trénovaní skvelými britskými učiteľmi terorizmu/. Jedným z nich bol napríklad „Ogieň“, – poľský nacionalistický bojovník, ktorý má popri Nemcoch, Rusínoch, Židoch a poľských „kolaborantoch“ na svedomí aj desiatky zavraždených Slovákov zo severnej Oravy a severného Spiša. Takí ako „Ogieň“ vedeli po nociach vraždiť, podpaľovať, vyháńať z domovov viac ako tisícročnú slovenskú populáciu, no že by dokázali bojovať proti miliónovým divíziám wehrmachtu, to by asi už netvrdil ani ten najfanatickejší poľský „historik“.
Poliaci ticho závidia susedom Čechom. Tým aspoň malý, maličký kúsok územia oslobodili od Nemcov Američania generála-pišolníka Pattona. No v Poľsku USA či Británia neoslobodili nič. Ani len jeden aker pobrežia. Anglosasi sa síce v Poľsku počas 2.sv. vojny tu a tam vyskytli. No boli to iba emisári, špioni, prieskumníci, ktorí po potlačení varšavského povstania a porážke zle vyzbrojených oddielov Armiji krajowej zmizli z bojiska ako maršal Rydz Śmigly.
Tak kto teda bude napokon novým osloboditeľom Poľska od nemeckého nacizmu ? Kto vyhrá tento historický tender ? Ak nie Červená armáda, ak nie Anglo-američania, ak nie Armada krajowa, – tak azda len nie Marťania ?!
Objavilo sa už jedno zúfalé riešenie: poliaci majú tvrdiť, že Nemci pod dojmom porážok wehrmachtu na Západnom fronte z Poľska sami od strachu dobrovoľne zutekali. Ušli bez boja pod dojmom ohromnej sily spojených anglo-amerických síl. Solídne vysvetlenie, nie ?! – Nepriamo -ale predsa, by tak Poľsko dostalo svojho nového, kádrovo nepoškvrneného osloboditeľa. Hrdinského Anglosasa.
Teraz už zostáva iba jediné. Začať osloboditeľom-Anglosasom stavať pomníky a pozvať filmárov z Hollywoodu, aby dodatočne nafabulovali hrdinstvá armád V.Británie a USA pri oslobodzovaní Poľska…
Poliaci by si však mali pohnúť. USA totiž oznámili rozmiestnenie najmodernejších jadrových zbraní na území Európy, vrátane Poľska a to ešte do konca tohto roka. Potešiteľné je, že ide o moderné jadrové zbrane. Ľahšie sa bude pod ich vplyvom umierať, než keby išlo o nejaké staré zhrdzavené bomby z čias prezidenta Reagana či prezidenta Busha.