kronika

Dnes som si našiel v schránke portréty dvoch usmievavých mladých vševedkov. Kandidáti do mestských orgánov v Bratislave. Jeden chrumkavejší ako druhý. Veď aj nie sú hocičo. Jeden je z kaviarne pána Zajaca, druhý z vedľajšej kaviarne pána Beblavého. „ODS“, OKS, Spolu, či tak voľajako. Asociácie na čechoslovakistickú proti-slovenskú straničku vôbec nie sú náhodné. Skôr zákonité. A hovoria jasnou rečou.

Chlapci okolo 30-ky. Trochu možno nad ňou. Plní politického adrenalínu. Žiaden z nich v našej štvrti veľa nepobudol. Jeden z nich pred pár mesiacmi obiehal ulicu z petíciou za obmedzenie rýchlosti na ulici. Dobrý nápad,-aj keď občania s rovnakou petíciou už pred vyše rokom žiadali od mesta to isté. A boli až na maličkosť úspešní. Mladý z kaviarne o tejto akcii nevedel-nečudo, -vtedy sa iba jeho rodina do nej nezapojila. Ale bola to pre neho skvelá inšpirácia. Okopíroval populárnu akciu-nie však aby dotiahol to, čo ľudia už pred ním ešte úplne nedosiahli ale aby si odštartoval politickú kariéru a vyrobil popularitu. Pri dnešnom „komsomole“ z kaviarne sa človek stále učí. Stále je prekvapený jej utilitarizmom, účelovosťou, neúprimnosťou, plytkým chytráctvom.

V malej susedskej komunite sa ľudia poznajú. Spomínajú si, ako počas lokdaunov a zákazov vychádzania družne a riadne nahlas rušila ostatných na ulici práve partička mladých pravičiarov. Poznajú napríklad aj rodinné zázemie týchto komsomolcov pravicovej kaviarne. Je príznačné. Jeden je z rodiny bývalého súdruha riaditeľa, ktorým bol súdruhom, lebo sa to vtedy „muselo“. Lebo ak by nebol v KSČ, isto iste by skončil v gulagu kdesi na Čukotke. – Aspoň tak o tom teraz mladí politológovia, „historici“ a žurnalisti píšu. Zjavne sú vysoko erudovaní…Otecko ďalšieho „pravičiara“ pracoval pred 1989 v komunistickej televízii, robil propagandu k zjazdom SZM ale v zákulisí pri koňačiku nadával na pezlárov a ďalších zadubených komunistov nad ním. Mamička bola socialistická právnička. Presadzovala, kde len mohla socialistické zákonodarstvo. Príkladov prerodu komunistických papalášskych rodín na demokratické je mnoho. Už len u potomkov bývalých červených režimistických súdruhov riaditeľov a učiteľov škôl: z jedného sa stal symbol disentu v oblasti hudby, z inej dodatočne disidentská redaktorka v rozhlase a potom dobre platená „vlastníčka“ relácie v televízii. Z rodiny eštebáka a súdruha riaditeľa školy vyskočil vnuk s americkým mentálnym lookom ako lusk. Súdruha riaditeľa z vidieckej školy má aj jeden advokát a jeho nevesta – obaja vystajlovaní proeurópsky na nepoznanie. Vnuk okresného šéfa KSS z Ponitria to dotiahol na veľmi kapitalistického prozápadného funkcionára podnikateľského zväzu…

– No ale čo bolo, bolo. Deti súdruhov rodičov sú „terazky“ už demokrati. Čo demokrati-superdemokrati. Liberálni demokrati najmódnejšieho amerického strihu. Vedia, kde je sever. Tak ako to, kde je sever, vedeli aj ich súdruhovia oteckovia a súdružky mamičky. Oni sú už ale iní. Sú to deti slobodného kraja – pod panstvom zástavy s pruhmi a hviezdičkami zrodení. Čisto-čistí proti-ruskí proti-slovenskí proti-ficovskí demokrati.

Čo spája súčasný komsomol z pravicových kaviarní s ich boľševickými súdruhmi rodičmi ? Názory ? Sotva. Veď názory sú u nich kam vietor tam plášť : „dynamicky sa vyvíjajú“. Pracovitosť ? Práve naopak,- majú skôr talent nájsť si vždy, v každom režime tú najrýchlejšiu a najmenej namáhavú cestu k úspechu. Tak čo je to teda ? Zdá sa, že gigantická takmer nezvládnuteľná túžba po kariére. Áno – spája ich rodinná tradícia: KARIÉRIZMUS. Na základe jej sily by sme si vedeli živo predstaviť, ako a čím robili predkovia týchto dnešných pravicových komsomolcov kariéru za Márie Terézie, za čias maďarizácie, v čechoslováckej Masarykovej republike…a ako sa na základe rodinného talentu driapali na výslnie za čias Gottwalda, Novotného, Husáka, Havla…

Priatelia, ak objavíte vo svojej poštovej schránke fotočky s usmievavými slniečkárskymi pravicovými tváričkami, – všimnite si ich priezviská. A dajte si tú trochu práce-zalovte v pamäti, spomeňte si, čo robili ich rodičia a starí rodičia za socializmu. V časoch „ruskej okupácie“. Ako slúžili tým na Východe. Tým, ktorým dnes už nevedia ani len na meno prísť. No a potom,-pekne krásne – šup s tými kvalitne vytlačenými farebnými propagačkami do najbližšieho smetného koša.

Lebo ak to neurobíte, ak totiž nehodíte včas vy do koša ich, – tak oni potom- už na funkciách- hodia do koša vás. A s vami aj všetky vaše hodnoty, želania a prosby. Veru tak.