Nejdem sa púšťať do ekonomických prepočtov a analytických podrobností. Napíšem to síce zjednodušene, možno až príliš, -no tak, aby sa v tom vyznal pokiaľ chce, každý.
Sme na začiatku zimného energetického utrpenia. Redaktori „našich“ médií si zase robia ankety medzi „prostým ľudom“. A ženičky s rôznym dialektom zase opakujú starú známu frázu “ no čo už máme robiť, musíme vydržať. musíme šetriť“. Redaktori robia všetko preto, aby zanikol hlas tých, čo vedia, ČO TREBA ROBIŤ. Vedia, že treba vymeniť túto neschopnú vládu, po krk vlezenú v americkom a bruselskom zadku za INÚ vládu. Za vládu, ktorá povie stop ďalším sankciám a obnoví nákupy energií a surovín tam, kde sú lacnejšie a bližšie. teda aj v Rusku.
Čo však robí naša vláda ? /A bojím sa, že by to robila aj vláda Petríčka Pellegriniho/ – Nechá sa ďalej vcucávať ešte hlbšie do euroatlantickej zadnice. Nechá sa klamať taktikou, aká sa ukázala v prípade elektrickej energie, ktorú sme na Slovensku vyrobili 5-6 krát lacnejšie, ako nám ju teraz európski priekupníci ponúkajú. Nechá sa zaťahovať do nezmyselných proti-ruských sankcií, na ktorých strácame milardy eur. Strácame miliardy eur, ktoré podnikatelia zo Západu /bankári, obchodníci s energiami a surovinami/ naopak získavajú. Načierno medzi ekonómami koluje prepočet celkových strát SR, spôsobených energetickými a priemyselnými protiruskými sankciami. Tieto straty sa odhadujú na desiatky miliárd eur a sú i prepočty nad 100 mld eur.
No a čo vybaví naša pro-európska vláda ? Z de facto ukradnutej sumy takmer sto miliárd eur si vymodliká v Bruseli malú almužnu v podobe niekoľkých miliárd eurodotácií. A ešte aj to za prísnych kontrolných podmienok, pred zrakom nežičlivých euro-kontrolórov. A nota bene ešte aj to na úkor iných projektov, -napríklad na úkor výstavby diaľnic, životného prostredia, školstva, zdravotníctva…lebo tie dotácie, čo dostaneme ako almužnu na energokrízu za nám ukradnuté energie, budú vyplatené z eurofondov, určených už na iné projekty. Jednoducho povedané, v túto zimu si vďaka tomu, že nebudeme môcť kupovať lacné energie z RF, prekúrime a spálime peniaze, ktoré mali ísť do nemocníc, škôl, na diaľnice…
No a najväčšia absurdita je, že za almužny z /od nás / nakradnutého budeme musieť byť ešte Bruselu mimoriadne povďační. Budeme sa za to musieť rituálne podkladať pani Layenovej a podobným pánom a paniam veľkomožným. A budeme musieť dodržiavať „právny štát“, európske hodnoty a držať hubu a krok v zahraničnej politike. Lebo ak nie, môže sa stať, že žiadna almužna k nám nepríde.
V časoch poddanstva Slováci pánov radi nemali. Veď ich drancovali až na kožu. Ale medzi šľachtou sa občas našla dobrá duša, čo poddaným z nakradnutého dala tu a tam malú almužnu. Zlomok ich vlastných peňazí. O takýchto dobrých grófkach, barónkach, komtesách a pod, sa potom medzi bohabojným ľudom rozprávali legendy. A cez teito legendy sa potom nejedna takáto šľachtičná dostala medzi blahoslavených, či nebodaj svätých. Možno to čaká aj pani veľkomožnú Ursulu von der Laeynovú. Možno aj ju za tú malú almužnu onedlho slováčikovia-chudáčikovia vyhlásia za novú slovenskú svätú – „svätú Uršulu z Layen“. – Ve´d si to iste zaslúži. Veď nás možno „zachráni pred zimou, tmou a hladom“ !
Ó bože, koľká dobrota srdca. ˇO, aká je táto ctená pani „VON“ k Slovákom láskavá a dobroprajná.
Nuž duchom chudobný a zbabelý človek – hotová opica…