Tak sme teda včera definitívne padli na futbalovú hubu. Nielenže sme skrachovali v Lige národov, dostali sa do losovacieho koša medzi najväčších futbalových trpaslíkov Európy, ale stratili sme aj ružové perspektívy. Naši hráči do 21 rokov, záloha našej seniorskej reprezentácie včera v vybuchla s Ukrajinou a nepostúpila na šampionát 21-ročných.
Čo nám ešte zostalo ? Večne zranený Weiss, postavený mimo hru. Škriniar, ktorý prekvapujúco v obrane chybuje a ktorý toľko handloval pri novej zmluve v Interi, až stratil na trhovej hodnote. Malý Lobotka, čo síce /aj vďaka alibistickým prihrávkam/ má vysoké percento úspešnosti prihrávok ale bojí sa dať finálnu prihrávku a tobôž vystreliť zo strednej vzdialenosti. Dvaja slabí brankári a potom už iba ohrievači lavičiek v zahraničných kluboch a pár poplašených mladých hráčov z domácej ligy. Tréner, ktorý rozumie slovenskému futbalu ako Talian bryndzovým haluškám a sklamaní fanúšikovia, ktorí už nielenže prestali chodiť na repre-futbal ale aj v krčme o ňom mudrovať.
Aký politický režim , taký futbal. Politický život v SR je v totálnych rozvalinách a s tým korešponduje aj stav vo futbale. Prezidentka štátu, o ktorej si myslia, že je manželkou skutočného prezidenta Rizmana a nedajú si ani tú robotu aby ju označili správnou štátnou zástavou. Futbalový prezident Kováčik, ktorý je lúzerskou kuriozitou Európy. V štáte, kde by mali také výsledky futbalu ako máme u nás, by pán prezident už dávno odletel z funkcie. U nás nie. Dvojnásobná likvidátora ľudových hlasovaní by už tiež inde podstúpila tortúru impíčmentu- u nás nie. Kováčik a Čaputová sú prisatí na funkcie a ďalej veselo demolujú systém, ktorému predsedajú.
Prezident Kováčik a prezidentka Čaputová – vás z tých vašich funkcií musí zraziť naozaj iba čosi ako revolúcia ? S vami to slušne a civilizovane nepôjde ?