Páni novinári, prestaňte už konečne žartovať. Dvojtýždňová ofenzíva NATO/UA dosiahla nesporne isté územné zisky. Pri Chersone nepatrné, pri Charkove však sily NATO/UA znovuobsadili územie odhadované od 2500 do 5000 km2. Územie, obsadené ruskými silami /RF+DNR+LNR/ tak zmenšili zhruba o polovicu až dve tretiny jedného francúzskeho departmentu. Obsadili tri menšie mestečká v charkovskej oblasti: Kupljansk, Izjum a Balakleju. Na druhej strane v tom istom čase stratili kontrolu nad stredne veľkým mestom Arťomovsk v oblasti Donbasu.
Tieto frontové posuny sa stali inšpiráciou pre každodenné produkcie kyjevských médií /prekladané u nás do našich médií bez overenia/ a pre úvahy o začiatku konca Ruskej federácie, o jej skorej vojenskej porážke, o dezimperializácii /teda rozdrobení/ Ruska a pod. Páni novinári, fakt prestaňte už žartovať. Ruské ozbrojené sily stále ovládajú na UA územie veľké ako 4 Slovenské republiky. Útočí síce proti nim 750 tisíc ozbrojených Ukrajincov a tisíce zahraničných dobrovoľníkov, vyzbrojených najmodernejšími zbraňami z USA a Západu, podporených informáciami z amerických špionážnych satelitov – a Rusi proti nim sú v trojnásobne menšej početnej sile,- no to základnú paradygmu tohto konfliktu nemení.
Stále platí, že RF vojnu neprehráva a ani nikdy neprehrá . Prečo ? Pretože je to jadrová veľmoc a za chrbtom má podporu inej jadrovej veľmoci -Číny. A nepriamo a ďalších jadrových veľmocí: Indie, Pakistanu, Iránu a KĽDR. Neveríte ? Pozrite sa na summit týchto krajín zajtra a napozajtra v Samarkande … Čína by z dlhodobého strategického hľadiska príliš neprivítala totálne víťazstvo Ruska nad Západom-no to ani nehrozí. Číne stačí, že Rusko Západ testuje a oslabuje, najmä ekonomicky. Čína vsádza na pre Rusko a Čínu výhodnú mierovú zmluvu alebo prímerie. Teda na to, aby Rusko dosiahlo na UA svoje ciele, ale zase nie až tak triumfálne.
Rusko je jadrová veľmoc. V istej fáze, ak by hrozil vážny prienik vojsk NATO/UA na územie RF, nasadia OS RF do boja svoje jadrové zbrane. Na začiatku taktické, no skôr neskôr by sa to asi zvrhlo na globálny jadrový konflikt RF kontra USA. Stačilo by, ak by RF zničila americké špionážne a navádzacie satelity, zúčastńujúce sa vojny na Ukrajine. A potom by sa boje presunuli aj na územie USA. V takomto konflikte by síce Rusko nevyhralo, no nevyhrali by ani USA. Obe krajiny by prehrali, tak ako by spolu s nimi prehrala celá ľudská civilizácia.
Konvenčnú vojnu s NATO/UA tiež Rusko neprehrá. Ak by to hrozilo /napr. zapojením Poľska či Rumunska do tohto konfliktu/, prerastie takáto vojna do jadrového súboja a sme tam, kde sme boli v predchádzajúcom odseku. Rusko -tak ako USA alebo Čína sú jadrové veľmoci a tie vojnu prehrať nemôže. V dohľadnej budúcnosti, samozrejme.
Rusko je vojensky neporaziteľné. Rusko však môže byť zradené zvnútra. Podobne, ako sa to stalo ZSSR. V istej fáze sa v Rusku /podobne ako v USA či Číne/ môžu dostať k moci zradcovia a kapitulanti , ktorí napr. pod dojmom katastrofálnej ekonomickej situácie uzavrú s nepriateľom gorbačovovský „mier“, geopoliticky sa rovnajúci koncu ZSSR.
A toto je zrejme hlavný cieľ súčasných „proti-ofenzív“, rôznych sankčných balíčkov, ďalších zásielok zbraní a peňazí do Kyjeva. Západ sa však tradične mýli, ak si myslí, že Rusa vyhladuje a zrazí na úroveň primitívne fungujúcej krajiny. Mýli sa, lebo Rus má s takouto hladovkou už stáročné skúsenosti a navyše,- za chrbtom Ruska je Čína, ktorá mu v najhoršom pomôže.
A tak je najpradepodobnejším scenárom, že po ruských ofenzívach a nato-ukrajinských protiofenzívach, ďalších ruských ofenzívach a ďalších ukrajinsko-natovských protiofenzívach atď. až ktovie do kedy, – dôjde napokon k jedinému reálnemu scenáru vývoja: k mierovým rokovaniam. Obe strany to vedia, a robia všetko preto, aby pred takýmito rokovaniami vylepšili svoje pozície, vytiahli svoje najlepšie karty.
Mier /pod prezývkou „prímeria“ / skôr neskôr príde. A najpravdepodobnejšie taký, kde Rusi čosi dosiahnu, no nedosiahnu zďaleka všetko, čo chceli. Mier príde a najpravdepodobnejšie pri ňom NATO/USA/Kyjev čosi stratia, no zďaleka nie všetko, čo mohli stratiť. Mier, ktorý napokon príde, bude umožňovať Západu ale aj Rusku, aby si cítili ako víťazi. Novinári v oboch táboroch sa už postarajú o takú interpretáciu mieru, aby verejnosť v Rusku i na Západe mala pocit, že obete neboli márne a že súper dostal príučku.
V skutočnosti víťazom takého mieru nebude ani Západ, ani Rusko, Víťazom z dlhodobého hľadiska bude Čína a možno aj India. Elity v oboch táboroch si tu uvedomia a začnú prípravu na novú konfrontáciu. Ale asi už v úplne inej konštelácii…