Matovič sa čuduje ľuďom, čo sú ochotní stať sa ministrami po štyroch sulíkovských utečencoch. Vraj to musia byť samovrahovia, ak sú ochotní prevziať rezorty po babrákoch a sabotéroch z SaS. Aj ja sa týmto ľuďom čudujem-ale z iného dôvodu.
Čudujem sa, koľko kariéristov a uplatneniachtivých psychopatov je medzi pomerne vzdelanými a rozhľadenými ľuďmi, o ktorých sa uvažuje na uprázdnené posty. Čo ich motivuje k tomu, aby si za tri mesiace slávy navždy pošpinili svoj odborný a osobnostný kredit ? Čudujem sa, že ich hra na ministrov láka až do tej miery, aby pár týždňoch pred nevyhnutným koncom tejto vlády=hrôzovlády navždy poškvrnili svoje CV a poslúžili de facto už politickej mŕtvole Igorovi Matovičovi ako družbovia a družičky na jeho poslednej ceste do zabudnutia.
Pripomína mi to absurdné situácie na konci 2.sv.vojny – v Nemecku i na Slovensku. Každému čo len trochu vojensky a politicky rozhľadenému človeku muselo byť v na jeseň 1944 jasné, že Nemecko /a s ním aj Slovensko/ vojnu prehrá. A že po prehratej vojne prídu víťazi a budú tvrdo účtovať. Čím bol niekto na konci vojny na vyššom poste, tým vyššia šibenica ho bude očakávať. Toto muselo byť jasné každému nemeckému vyššiemu dôstojníkovi, plukovníkovi či generálovi. A predsa – až do posledných dní A.Hitlera sa stále našli vo wehrmachte, vo Waffen SS či v civilných štruktúrach vládnej a súdnej moci Nemecka ľudia, čo ochotne a so zadosťučinením prijímali vysoké funkcie z rúk už takmer úplne šialeného fuhrera. Špinili si s ním ruky, sami sa odsudzujúc na roky vo väzeniach víťazov či dokonca na smrť povrazom.
Čosi podobné, aj keď v malom, sa dialo i na Slovensku. Doteraz zneuznaní a odstrikvoaní malí a úplne maličkí činovníci HSĽS a HG sa ulakomili na funkcie, aj keď vedeli, že na nich pobudnú iba pár dní a potom ich bude očakávať veľmi nepríjemný zvyšok života. Normálnejší predstavitelia režimu, ktorí lízali smotanu moci 5 rokov sa teraz radi zbavovali svojich pozícií. Robili si alibi narýchlo nadviazanými kontaktami na domáci odboj či na pár týždńov pred oslobodením skryli u seba vo vile, v pivnici, nejakého toho svojho Žida. Žida, čo dosvedčí, že oni neboli režimisti ale vlastne vždy odbojári, pravda v rámci možností a v medziach zákona…-A na ich miesta sa -čuduj sa sveta,-našlo dosť chamtivcov. Dosť tých, čo sa vrhli na posledné zvyšky hostiny mocných, neberúc do úvahy, že tá hostina je možno už aj ich vlastný KAR.
Aké povahy sú tí, čo aj dnes na poslednú chvíľu, tesne pred pádom matovičovského režimu lakomo siahnu po funkciách ? Sú to naivisti, čo veria v Matovičovu „wunderwaffe“ , na tajnú zbraň čo na poslednú chvíľu zvráti nevyhnutný politický vývoj v SR ? Sú to tak zakomplexovaní chudáčikovia, doteraz odstrkovaní „pánmi hore“, ktorým tých pár dní slávy zlepší ich obraz o sebe, nech to stojí čo to stojí ? Sú to vyhladovaní trhani, čo sa aj keď na krátky čas chcú dostať ku bohatstvám vládnutia a operiť si holé zadky v rekordne krátkom čase ? Sú to fanatickí vyznávači trnafského guru Matoviča, čo mu takto prostredníctvom samovražednej misie chcú preukázať svoju až záhrobnú oddanosť ? Sú to tajní géniovia, čo za pár dní pri moci dokážu dať do poriadku roky chátrajúce slovenské hospodárstvo, slovenské školstvo, slovenské súdnictvo a zúfalý zahraničný imidž SR a jej pozícia v medzinárodných vzťahoch ? Alebo sú to hrdinovia, cítiaci zodpovednosť voči štátu a vlasti a rozhodli sa jej v najťažších časoch pomôcť aj s nasadeným vlastného mravného kreditu, zdravia či nedajbože aj života,,,- a podobné blábláblá ?
Aj keď bloger sa neraz tvári, že pozná odpoveď na každú otázku – od pestovania fazule cez trénovanie futbalu, vyriešenie covidu a vojny na Ukrajine…po ideálne vládnutie v SR – ja v tomto prípade musím priznať, že odpoveď na motiváciu vziať ministerské posty v Matovičovej, pardon Hegerovej vláde NEPOZNÁM.
Neviem, čo tých nádejných nových ministrov vedie k tomu, aby svoju nomináciu akceptovali. Iba sa nad ich počínaním čudujem. V tomto údive som -paradoxne,- zajedno s pánom Matovičom…